Orientácia poľnohospodárstva a potravinového zabezpečenia na nízko-energetický variant

 

Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom

Zo skúseností Kuby a Severnej Kórei možno vyvodiť niekoľko podstatných prvkov, ktoré determinujú poľnohospodárstvo v prostredí nedostatku uhľovodíkových palív. Pri pohľade na štruktúru spotreby energií v sektore zisťujeme, že energetická kríza postihuje hlavne produkciu hnojív, prevádzkové náklady mechanizmov a strojov, spotrebu energie na prepravu a zavlažovanie (McLaughin, 2000):

·              31% - výroba anorganických hnojív

·              19% - prevádzka poľných mechanizmov a strojov

·              16% - preprava

·              13% - zavlažovanie

·              8% - chov dobytka

·              5% - sušenie obilia

·              5% - produkcia pesticídov

·              3% - zvyšok

Citlivosť takéhoto prístupu na zmeny cien ropy bude mať v časoch energetickej krízy vážny dopad na výživu obyvateľstva. Hnojivá predstavujú v súčasnom systéme produkcie potravín esenciálny vstup do poľnohospodárstva. Intenzívne využívané pôdy nie sú schopné samo obnovy živín. Tie musia byť dodávané pôde z externého prostredia. Výroba syntetických hnojív však predstavuje energeticky náročný proces a minerálne palivá sa vyskytujú len na niektorých miestach na svete. Cena hnojív bude rásť kvôli zvyšujúcim sa nákladom na ich produkciu a zvýšeniu nákladov na prepravu, pretože len málo fariem sa nachádza v blízkosti ich producentov. Niektoré musia byť distribuované na celosvetovom trhu. Napríklad, než bol v Nemecku vyvinutý Haberov proces, dusičnan sodný sa ťažil skoro výhradne v Čílskych baniach. Blokáda námornej prepravy čílskeho liadku vyvolávala napätie medzi Nemeckom a Veľkou Britániou. S ohľadom na súčasné obmedzenia produkcie určitých hnojív, ich producentskými krajinami, možno očakávať rast konfliktov medzi štátmi, ktoré sa budú snažiť kontrolovať produkciu hnojív a štátov, ktoré ich budú nevyhnutne potrebovať pre zabezpečenie výživy svojho obyvateľstva. Alternatívou k intenzívnemu využívaniu hnojív je aplikácia takých metód, postupov a organizácie produkcie, ktorá umožňuje pôde prirodzenú obnovu živín a využívanie prírodných hnojív produkovaných lokálne. Moderná spoločnosť produkuje pomerne veľké množstvo organického odpadu, ktorý sa dá vrátiť do prirodzeného cyklu tvorby organickej hmoty v pôde, bude preto musieť vzrásť podiel kompostovania organickej hmoty, čím sa ušetria náklady za umelo dodávané živiny do pôdy. Zmení sa aj štruktúra pestovaných plodín. Rôzne rastliny odčerpávajú z pôdy špecifické látky a naopak poskytujú pôde látky iné. Polia sa preto stanú rozmanitejšími. Rastliny, ktoré koexistujú na báze symbiózy, budú pestované spoločne. Zmení sa systém rotácie plodín, väčšie plochy budú ponechané úhorom za účelom samo obnovy živín. Systém pestovania s minimálnou aplikáciou hnojív bude vyžadovať väčšie plochy.

Nedostatok ropy sa prejaví na cenách pohonných hmôt pre poľnohospodárov. V súčasnosti sú v západných ekonomikách, kvôli vysokým nákladom intenzívneho poľnohospodárstva farmárom, poskytované dotácie. Takýto prístup je však dlhodobo neudržateľný. Nafta predstavuje v tomto sektore ekonomiky jednu z popredných priamych nákladových položiek pre poľnohospodárov. Mechanizácia zvýšila produktivitu, ale zároveň vytvorila systém, ktorý je bez dostatočného množstva palív neúčinný. Menší počet ľudí mohol, po jej zavedení, obhospodarovať rozsiahle plochy. V súčasnosti sme svedkami, ako každé prudké zvýšenie cien palív vyvoláva protesty poľnohospodárov a autodopravcov. Zníženie vyťaženosti mechanizmov na farmách bude musieť byť nahradené prácou ľudí a zvierat. Rozsiahle plochy monokultúr nie je možné efektívne obhospodarovať prostredníctvom energeticky nenáročných metód. Pre vyťažené pracovné sily a zvieratá budú musieť byť vytvorené nové kapacity a organizácia práce na poliach taktiež bude musieť prejsť zmenami. Nevyhnutné je vytvorenie plôch na pestovanie potravy pre zvieratá pracujúce na poliach. Problematika nedostatku palív taktiež zahŕňa produkciu pohonných hmôt z biologických zdrojov. Vysoké ceny energií sa budú niektoré vlády snažiť riešiť produkciou biopalív. Ako bolo prezentované, ich produkcia nevyrieši problém nedostatku energií, kvôli nízkemu pomeru energetických vstupov na ich produkciu a energiu, ktorú dokážu produkovať. Rovnako zasiahnu aj do spotreby poľnohospodárskych komodít. Na jednu energetickú jednotku investovanú do produkcie biodieselového paliva získame 1,3 novej jednotky. V súčasnosti je tento model produkcie energie nelogický a s rastom cien potravín, vplyvom nedostatku palív, bude ich produkcia drahšia. To znamená, že porastie cena vstupov do procesu produkcie palív z potravín. V takom prípade sa na ich výrobu spotrebuje viac energie, ako dokážu poskytnúť. Než si tento fakt zodpovedné orgány uvedomia, svet môže prísť o cenné investície práve v časoch nedostatku kapitálu. Využitie potravín na výrobu palív nie je riešením a bude počas energetickej krízy nevyhnutné využívať prácu zvierat.

Vysoké náklady za palivá prinútia k zmenám aj model materiálových tokov v globálnom systéme produkcie a distribúcie potravín. Súčasný je rozprestretý naprieč celou planétou. Komoditné vstupy sú produkované na inom mieste, ako sú spracované a na úplne inom bode planéty sú konzumované. Veľké vzdialenosti, ktoré komodity a výrobky prekonávajú, zvyšujú citlivosť takéhoto systému na ceny energetických vstupov. Niekoľkonásobné zníženie dostupnosti palív, tak ako ho zažil Kubánsky trh, ovplyvnilo distribúciu potravín naprieč štátom. V prípade, že obdobná situácia postihne globálny trh, niektoré výroby sa stanú behom krátkeho času nedostupné. Produkcia potravín, ich spracovanie a konzumenti budú musieť mať k sebe čo najbližšie, aby mohol systém výživy obyvateľstva fungovať čo najefektívnejšie. Súčasný systém, vďaka pomerne lacným palivám, umožnil využitie lokálnych daností pre maximálnu efektivitu produkcie. Jednotlivé komodity sa pestujú na miestach, kde sú pre nich najvhodnejšie podmienky a na rozsiahlych plochách. Produkcia agrárnych oblastí zásobuje mestá a aglomerácie vzdialené stovky a tisíce kilometrov. Na produkciu cukrovej trstiny v Brazílii sa využívajú hnojivá dovezené z Afriky a na zavlažovanie plantáží sa používajú pumpy, ktoré spaľujú benzín z ropy produkovanej na Blízkom Východe. Vyrobený cukor sa exportuje do Belgicka, kde sa z neho vytvoria produkty pre európsky, ruský a čínsky trh.  Jednotlivé svetové regióny sú, vďaka svojim špecifickým prírodným podmienkam a technologickej úrovni, využité v procesoch produkcie potravín čo najefektívnejšie. S rastom cien ropy nebude tento systém udržateľný. Produkty sa nielen že budú musieť pestovať v blízkosti konzumentov, ale zároveň sa zmení aj štruktúra produkcie. Rozmanitosť druhov nebude určovaná iba efektivitou produkcie, ale potrebami miestneho trhu. Pre lokálny trh bude musieť byť zabezpečená pestrá produkcia živín z lokálnych zdrojov. Rozsiahle lány monokultúr nahradia diverzifikované farmy okolí miest. Vzrastie aj úroveň produkcie plodín v mestách. Voľné mestské plochy a strešné záhrady sa budú využívať hlavne na pestovanie nenáročných plodín a zeleniny.

Umelé zavlažovanie prispelo podstatnou mierou k rastu produktivity svetovej poľnohospodárskej výroby v ére posledných desaťročí. Intenzívne využívanie uhľovodíkových palív umožnilo zmeniť púšte na oázy. Vodné zdroje sú v súčasnosti pod veľkým stresom. Vodu je nutné transportovať z čoraz väčších hĺbok a vzdialeností, pre stále rastúcu svetovú populáciu. Každým rokom sa preto bude musieť využiť viac energie na zavlažovanie, než rok predošlý. V súčasnosti sa stretávajú v oblasti spotreby vody na produkciu potravín dva trendy. Prvým je nárast požiadaviek na spotrebu vody a tým aj na spotrebu energie a hrozba klesajúceho množstva dostupnej energie. Tak, ako je moderné poľnohospodárstvo závislé od spotreby energie v procese výroby hnojív, pohonu poľnohospodárskych strojov a prepravy potravín na globálnej úrovni, je závislé aj od využitia vody na zavlažovanie. Nedostatok energie znamená nedostatok vody. V prípade energetickej krízy, pestovanie plodín a chov dobytka bude musieť prejsť zmenami aj v oblasti zavlažovania. Zavlažovaná pôda sa podieľa na produkcii oveľa väčšou mierou v porovnaní s pôdou nezavlažovanou. Výpadky distribúcie vody na poliach spôsobia rozsiahle straty pre svetovú potravinovú produkciu. Aby bola zachovaná možnosť zavlažovania, je nutné využiť v maximálnej miere alternatívne zdroje energií na miestach, kde je možné tento typ technológií aplikovať. Čerpadlá vody zo studní, pracujúce na veterný pohon mechanickými zariadeniami, sú známe pomerne dlho. Problémom, pri využívaní alternatívnych zdrojov energie, je ich závislosť od momentálneho počasia. V časoch sucha, keď je možné získať vodu prostredníctvom čerpadiel poháňaných slnečnou energiou, klesá hladina podzemnej vody a tým aj spotreba produkovanej energie. Farmy preto budú musieť budovať rezervoáre na skladovanie vody, v období dostatočných zrážok, použitím vetrom a slnkom poháňaných čerpadiel a v časoch sucha ich využívať na zavlažovanie. Taktiež zloženie pestovaných druhov bude musieť prejsť zmenami smerom k odolnejším rastlinám. Renesanciou prejde aj systém terasovitého pestovania, ktorý umožňuje vo väčšej miere zadržovať vlahu, než rozsiahle lány.

Šľachtenie nových druhov plodín po druhej svetovej vojne, ktoré zabezpečovali vyššie výnosy, zvýšilo zároveň náklady na využívanie pesticídov. Nové odrody boli účinnejšie, pretože menili slnečné svetlo a živiny na väčšiu produkciu využitím rovnakej plochy. Ich nedostatkom však bola nižšia odolnosť voči chorobám a škodcom. Monokultúrne pestovanie jedného druhu plodiny na veľkých plochách nevýhody týchto odrôd ešte zvýraznilo. Choroby a hmyz môžu zničiť úrodu celých regiónov. Najznámejším prípadom zlyhania pestovania monokultúry je Veľký hlad, ktorý postihol Írsko medzi rokmi 1845 až 1852. Pestovaním zemiakov írski farmári vyprodukovali trikrát viac jedla, ako pestovaním obilia. Veľkostatkári zaviedli chov dobytka pre britský trh, čím bolo obyvateľstvo prinútené živiť sa na malých poliach, na ktorých sa pestovali prevažne zemiaky. Nákaza zemiakov však zničila úrodu niekoľko rokov po sebe. Veľký hlad spôsobil smrť 750 000 ľudí a prinútil dva milióny k emigrácii (Mintz, 2007). V prírodných ekosystémoch exituje prirodzená konkurencia rôznych druhov na úrovní baktérií, húb, rastlín aj živočíchov. Narušením týchto ekosystémov jednotvárnymi monokultúrami táto diverzita zaniká. Choroby a hmyz strácajú svojich konkurentov a predátorov. Do poľnohospodárskych procesov bude musieť byť, v prípade energetickej krízy, vrátená biodiverzita. Farmy v ére nedostatku uhľovodíkových zdrojov budú musieť využívať prirodzenú konkurenciu druhov, symbiózu a sily prírody vo svoj prospech a nie s nimi bojovať. Stúpne taktiež využívanie pesticídov produkovaných z biologických materiálov a využitie druhov rastlín, ktoré sú odolné voči škodcom, chorobám a klimatickým zmenám.

Porovnanie charakteristík hospodárenia energeticky intenzívneho a hospodárenia s nízkymi energetickými vstupmi je znázornené v tabuľke 6:

Tabuľka 6, Zdroj: Autor

Oblasť	Charakteristiky energeticky intenzívneho hospodárenia	Charakteristiky nízko-energetického hospodárenia
Hnojivá	· energeticky náročná výroba · vyrábané chemicky	· využitie prírodných hnojív · zvýšená rotácia plodín · samoobnova pôdy · využitie väčších plôch na pestovanie
Pohonné látky pre mechanizmy	· veľké a energeticky náročné mechanizmy · obrábanie veľkých plôch malým počtom ľudí · organizácia práce zameraná na techniku	· využitie práce ľudí a zvierat · diverzifikované malé farmy · organizácia práce riadená prírodnými elementmi a prirodzenými charakteristikami plodín
Pohonné látky pre prepravcov	· preprava potravín na veľké vzdialenosti	· lokálna produkcia aj spotreba · mnoho menších fariem v okolí miest
Zavlažovanie	· energeticky intenzívne zavlažovanie · preprava vody na veľké vzdialenosti	· využitie terénu a miestnych zdrojov na zavlažovanie · aplikácia obnoviteľných zdrojov energie pri zavlažovaní · vytváranie rezervoárov vody pre suché obdobia
Pesticídy	· vyrábané chemicky · závislosť produkcie na spotrebe pesticídov	· pestovanie odolných druhov plodín · využitie prirodzenej konkurencie druhov v ekosystémoch, pre zamedzenie šíreniu chorôb a škodcov · používanie biopesticídov
Výskum	· orientovaný na technologicky a energeticky náročné riešenia · využitie chemikálií	· orientovaný na udržateľnosť, uchovávanie a obnovu živín v pôde · aplikácia organického pestovania a permakultúry · aplikácia vedeckého výskumu v oblasti tradičných metód pestovania · zameraný na tvorbu nízko energetických diét pre zabezpečenie výživy obyvateľstva

 

Obraz nízko-energetického modelu produkcie potravín

V časoch energetickej krízy sa štáty nebudú môcť spoľahnúť na zaužívaný spôsob produkcie potravín. Nízko-energetický model produkcie dokáže zabezpečiť dostatočný prísun kalórií a pestrosť stravy, blížiaci sa súčasnej diéte. Strava bude menej náročná na živočíšne bielkoviny a pravdepodobne aj na obilniny, ktoré spotrebujú mnoho vody na zavlažovanie. Vzrastie podiel ovocia a zeleniny. Mestá budú zásobované potravinami z mnohých fariem produkujúcich potraviny v blízkom okolí. Pravdepodobne bude zaznamenaný odliv ľudí z miest, do dedín. Nízko-energetický model bude vyžadovať vyťaženie väčšieho množstva pracovnej sily, ako v súčasnosti a platy v poľnohospodárstve stúpnu. Celková plocha obhospodarovanej pôdy narastie, pretože sa budú využívať odolnejšie druhy plodín, väčšia plocha sa ponechá úhorom. Rovnako sa bude musieť vyčleniť plocha na pastvu dobytka pracujúceho na farmách.

Vzrastie úrodnosť pôdy vďaka využívaniu metód permakultúry a organického pestovania, vzrastie podiel hnojív vytvorených z organického materiálu. Zvýši sa podiel výdavkov domácností za potraviny. Obyvateľstvo bude časť svojej spotreby produkovať, na malých záhradkách, v dedinách aj v mestách. Taktiež sa bude väčšou mierou podieľať na kompostovaní organických zvyškov. Vzrastie rozmanitosť produkcie fariem. Farmy sa zmenia na komplexné systémy spolupracujúcich druhov od pôdnych organizmov, cez rastliny, živočíchy až po človeka. Farmári budú skôr koordinátori tohto prirodzeného systému, než producenti komodít. Taktiež bude potlačený princíp maximalizácie zisku na úkor obnoviteľnosti. Farmári si nebudú môcť dovoliť vyčerpať pôdu, pod úroveň zabezpečujúcu stabilnú produkciu. Bude nevyhnutné odstrániť komplexný reťazec distribúcie, producenti a konzumenti budú mať k sebe oveľa bližšie. Organickým pestovaním, zvýšeným podielov vegetariánskej diéty a poklesom spotreby tukov, sa obmedzia civilizačné choroby. V súčasnosti srdcovocievne ochorenia, diabetes a iné dôsledky moderného životného štýlu zaťažujú zdravotnícke systémy, ktoré sa s rastom priemerného veku obyvateľstva v západných ekonomikách dostali na hranicu udržateľnosti.

V prípade výskytu globálnej energetickej krízy sa štáty rozdelia do troch kategórií. Za prvé to budú štáty, ktoré budú vlastniť dostatok vstupov do hospodárstva. Štáty, ktoré majú dostatok energetických zdrojov, kvalitnú pôdu, vhodné podnebie a zásoby vody, budú môcť pokračovať v procese intenzívnej produkcie potravín. Tieto štáty budú mať konkurenčnú výhodu a budú hlavní producenti potravín, za ktoré budú získavať veľké obchodné prebytky. Krajiny, ktoré si nebudú môcť dovoliť luxus súčasného systému produkcie, budú musieť nakupovať drahé potraviny na medzinárodnom trhu. Po druhé, to budú krajiny, ktoré v reakcii na energetickú krízu aplikujú energeticky intenzívne procesy. Príklad Severnej Kórei dokazuje, že intenzívnejšia aplikácia toho, čo v nových podmienkach nefunguje, môže narobiť veľké škody. Tento prístup znehodnotí investovaný kapitál a v dôsledku situáciu zhorší. Po tretie sú to krajiny, ktoré pojmú produkciu potravín a ich spotrebu, ako komplexný systém výmeny živín v ekonomike. Do tretej skupiny teda budú patriť krajiny, ktoré budú vytvárať dlhodobo udržateľné systémy produkcie a spotreby potravín. Tak, ako lokálny ekosystém, aj globálny ekosystém funguje na rovnakých princípoch. Nie je z neho možné dlhodobo získavať viac energie a živín, ako je systém schopný dlhodobo produkovať bez externých zásahov. Ak sa systém vyčerpáva rýchlejšie, než je schopný sa obnovovať, po čase skolabuje.

Na príklade Kuby bolo prezentované, že v procese transformácie poľnohospodárstva budú znalosti dôležitejšie, ako technické prostriedky. Moderné technológie v súčasnosti vyžadujú mnoho energie a náhradných dielov a práve tie budú v ére nedostatku energií najviac deficitné. Odborne vzdelané ľudské zdroje, príprava poľnohospodárov a ich znalosti špecifík lokálnych ekosystémov a know how z oblasti organického pestovania, budú rozhodovať o plynulosti prechodu ekonomík na energeticky menej intenzívne alternatívy. Dôležitá je taktiež koordinácia obyvateľstva s orgánmi verejnej správy a samosprávy v tomto procese. Decentralizácia pôdohospodárstva bude vyžadovať samoorganizáciu obyvateľstva na miestnej úrovni. Malé pozemky, na ktorých budú ľudia ochotní produkovať potraviny pre mestá by mali byť poskytované obyvateľstvu zdarma alebo za výhodné ceny. Je dôležité zabrániť koncentrácii poľnohospodárskej produkcie na lokálnej úrovni v rámci malého počtu majiteľov. Monopolizácia lokálnych trhov, korupcia a čierny trh budú spôsobovať nepokoje a môžu, na lokálnych úrovniach, zmariť proces transformácie. Štát by mal slúžiť v tomto procese ako koordinátor, poskytovať know how, odborné zázemie a lacný kapitál všetkým, ktorí budú mať záujem produkovať. Úspešné politiky sa budú odvíjať od charakteru miestnych ekosystémov. Preto by mal štát v plnej miere podporovať kreativitu miestnych obyvateľov v procese hľadania riešení v prípade vypuknutia potravinovej krízy.

Pokračovať na ďalšej kapitole: Proces reorientácie poľnohospodárskej produkcie v prípade nedostatku energetických surovín

Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom