Vplyv havárie jadrového reaktora vo Fukushime na ekonomiku Japonska a možnosť vzniku vážnej hospodárskej krízy

 Autor: Marek

Japonská ekonomika rástla veľmi rýchlo počas 70. a 80. rokov minulého storočia. Hospodársky zázrak tejto krajiny pozdvihol vojnou zdevastovanú ekonomiku po druhej svetovej vojne na úroveň druhej najväčšej ekonomiky, podobne ako v súčasnosti sledujeme rast ekonomiky čínskej. Hlavným motorom rastu bol však, na rozdiel od Číny, inovatívny prístup k technológiám a manažment kvality. Exportne zameraná japonská ekonomika rástla stabilne a krajina hromadila hospodárske prebytky vo forme zahraničných aktív, hlavne dlhopisov USA.

Rýchly rast však spôsobil, že japonský jen sa stal pre investorov veľmi atraktívnou investíciou a na medzinárodných trhoch posilňoval na úroveň, kde ohrozoval exportne zameranú ekonomiku. Navyše aktíva denominované v zahraničných menách s posilňovaním domácej meny strácali hodnotu a japonská vláda sa rozhodla v osemdesiatych rokoch ich postupným odpredajom znižovať riziko, ktorému bola v tejto situácii vystavená. Odpredaj zahraničných aktív a následný nákup jenu však ešte viac zvyšoval jeho hodnotu a Japonská centrálna banka znížila úrokové sadzby na rekordne nízku úroveň. V roku 1987 klesla úroková miera päť krát, až na úroveň 2,5%. Nízka úroková miera obmedzila zhodnocovanie jenu a podporila exportne zameranú ekonomiku. Avšak lacné peniaze nafúkli domáci realitný sektor a akciové trhy.

Vytvorená bublina dosiahla vrchol 29. decembra 1989, index Nikkei sa dostal na hodnotu 38 915 jenov. Po dvoch rokoch kolapsu a deflačnej špirále sa znížil o 60%. Rovnaký pokles zasiahol japonský realitný sektor a odrazil sa na hodnote japonských firiem. Zatiaľ čo pred krachom bolo 8 z 10 najväčších svetových korporácií z Japonska, v súčasnosti sa medzi nimi nenachádza ani jedna. Vláda znížila úrokové miery blízko k nule, aby zastavila deflačnú špirálu a udržala cenu aktív. Rovnako museli štátne finančné a poistné inštitúcie skupovať domáce akcie, aby sanovali ich cenu a domáci dlh. V súčasnosti vlastnia domáce banky a dôchodkové fondy 98% domácich dlhopisov. Začalo obdobie, ktoré sa označuje ako stratená dekáda, ktorej dôsledky neboli do súčasnosti vyriešené. Stimulácia infraštruktúrnych projektov a investície do technológií nedosiahli očakávaný efekt. Ich dôsledkom bol vysoký verejný dlh.

Ten je v súčasnosti na úrovni 208% HDP. Druhý najvyšší na svete, hneď po Zimbabwe. V porovnaní, dlh Grécka sa pohybuje na úrovni 166,4% HDP [1]. Dlhodobo stagnujúca ekonomika je len jedným z problémov Japonska. Jej príčinou je nielen stav japonského hospodárstva ale aj konkurencia krajín juhovýchodnej Ázie, hlavne Číny a Južnej Kórei. Správa dlhu je v súčasnosti veľmi náročná, nielen kvôli jeho výške ale aj štruktúre. V súčasnosti je polovica peňazí vyčlenených na správu dlhu využívaná na platenie úrokov. Ak by náhle vzrástla inflácia, krajina sa rýchlo dostane do inflačnej špirály, pretože ak by sa zvýšila cena dlhu o 100 bázických bodov, náklady na jeho správu by vyžadovali 10% zdrojov získaných z daní. V takom prípade by rozpočet krajiny explodoval. [2] Splácanie dlhu je silne závislé na vývoji inflácie a dôvere investorov.

V minulosti štátny dlh nakupovali domáci investori avšak to naďalej nebude možné. Medián veku obyvateľstva je druhý najvyšší na svete, na úrovni 44,6 rokov. Hneď za Monakom s 48,8 rokov. Vysoký priemerný vek japonskej spoločnosti je demografický jav, ktorý má nevyhnutne dôsledky ekonomické. Nielen v dimenziách výkonnosti pracovníkov, pretože v prípade Japonska sa jedná o krajinu s vysoko sofistikovanou a mechanizovanou výrobou. Fyzická práca je vo veľkej miere nahradená strojmi a produkcia sa zameriava na výrobky s vysokou pridanou hodnotou. Vysoký vek populácie a zvyšovanie podielu dôchodcov znižuje mieru úspor. Rastúci segment post produktívnej populácie čerpá prostriedky z dôchodkových fondov a znižuje tým disponibilné prostriedky, ktoré boli doteraz využívané na správu verejného dlhu. Každá piata japonská domácnosť má v súčasnosti jedného alebo dvoch ľudí vo veku nad 65 rokov a v roku 2025 to bude každá štvrtá. [3] V súčasnosti sa počet ľudí poberajúcich dôchodok približuje počtu pracujúcich. S počtom ľudí, ktorí opúšťajú trh práce a využívajú svoje úspory klesá ich miera na rekordne nízku úroveň, ako je znázornené na obrázku 1. Vláda v budúcnosti nebude môcť rátať s využívaním domácich úspor pri financovaní dlhu. Naopak, tieto zdroje budú z domácej ekonomiky čerpané, čo povedie k nutnosti predávať dlhopisy na medzinárodných trhoch a k rastu úrokových mier. Navyše možnosti vlády predávať dlhopisy domácemu obyvateľstvu v súčasnosti obmedzuje Basel II. Je len málo pravdepodobné, že zahraniční investori budú ochotní nakupovať japonské dlhopisy pri súčasných úrokových sadzbách.

Obrázok 1 Porovnanie miery úspor v Japonsku a USA (Zdroj: Fed, Bloomberg)

V súčasnosti čelí japonská ekonomika niekoľkým negatívnym javom. Situácia a smerovanie japonského hospodárstva sú neisté, zvlášť po katastrofe v jadrovej elektrárni Fukushima Daiichi. Hlavné problémy sa dajú zhrnúť do nasledovných bodov:

·              vysoký verejný dlh na úrovni 208% HDP,

·              riziková štruktúra dlhu, citlivá na infláciu a rast úrokových mier,

·              dlhodobo stagnujúca ekonomika a rast konkurencie zo strany Čínskej ekonomiky,

·              vysoký pomer post produktívnej a produktívnej časti populácie.

2 Katastrofa v jadrovej elektrárni Fukushima Daiichi

Prílivová vlna tsunami, spôsobená podmorským zemetrasením v hĺbke 30 km, poškodila jadrovú elektráreň Fukushima I v meste Okuma, ktoré sa nachádza na východnom pobreží Japonska. Elektráreň v dôsledku zemetrasenia aktivovala núdzový režim a aktívne reaktory boli zastavené. Spustil sa režim núdzového chladenia, avšak prílivová vlna narušila spojenie medzi reaktormi a núdzovými generátormi. Narušenie spôsobilo výpadok cirkulácie chladiacej vody v reaktoroch a tie sa začali prehrievať. Zemetrasenie a vlna tsunami znemožnili priamy zásah bezpečnostných a odborných pracovníkov, ktorí sa snažili zabrániť tragédii. Nasledovala séria výbuchov a reaktory 1, 2 a 3 sa začali roztápať.

Záchranné jednotky sa snažili reaktory chladiť morskou vodou, čo spôsobilo sériu ďalších výbuchov, ktoré reaktory poškodilo ešte viac. Keď úroveň vody v priestore palivových tyčí klesla, reaktory sa opäť začali prehrievať. V okolí 20 kilometrov začala evakuácia obyvateľstva. Vyšetrovanie, ktoré skončilo v decembri roku 2012, preukázalo, že vláda tajne plánovala evakuáciu Tokia pretože očakávala úplnú deštrukciu reaktorov. Tokio sa nachádza 130 kilometrov južne od elektrárne Fukushima. Taktiež bola preukázaná panika v administratíve pri zistení, že radiácia mohla zasiahnuť 10 000 vyhorených palivových tyčí umiernených nechránene v blízkych bazénoch. [4]

Odhady priamych nákladov Fukushimskej tragédie sa veľmi líšia. Súkromný think tank Japan Center for Economic Research, ktorý vyhodnotil náklady na likvidáciu havárie, vrátane likvidácie/konzervácie poškodených reaktorov, odškodnenia obetí a odkúpenia a dezaktivácie rádioaktívnej pôdy, ich odhadol na 20 biliónov jenov. [5] V prípade preukázania oveľa väčších škôd, ako vláda oficiálne priznáva, budú priame náklady na jej odstránenie väčšie. Mnoho indícií naznačuje, že bolo zasiahnuté väčšie územie ako autority prezentujú a v japonskej spoločnosti panuje voči prezentovaným číslam a krokom vlády skepsa. Aj z tohto dôvodu japonská verejnosť podporuje odstávku všetkých jadrových elektrární. V súčasnosti neoperuje len jeden z 54 japonských jadrových reaktorov, pretože lokálne vlády a komunity odmietajú ich opätovnú prevádzku. [6] Strach z účinku nukleárnych technológií je v japonskej spoločnosti hlboko zakorenený od konca druhej svetovej vojny.

V súčasnosti je situácia stále neistá, choroba z ožiarenia sa objavila v regiónoch, v ktorých by sa vyskytnúť nemala. Nedávne úniky rádioaktívnej vody nasvedčujú tomu, že situácia je stále vážna. V marci tohto roku uniklo z elektrárne 120 ton rádioaktívnej vody a v apríli ďalších 12 ton, ako informovala Tokijská spoločnosť pre elektrickú energiu. [7] 

3 Nepriame ekonomické dôsledky jadrovej havárie vo Fukushime pre japonskú ekonomiku

Odstavenie všetkých jadrových reaktorov znamená pre japonskú ekonomiku zásadný výpadok energetickej produkcie. Japonská ekonomika je vysoko mechanizovaná a vyžaduje stálu úroveň dodávok elektrickej energie. Produkcia elektrickej energie z jadra sa podieľa na celkovej produkcii energie 30%. Japonsko po odstávke všetkých jadrových zariadení prišlo skoro o tretinu produkcie elektrickej energie. Elektrická energia je zásadná pre stabilný chod produkčných kapacít japonského hospodárstva. Rast HDP krajiny úzko koreluje s rastom spotreby elektrickej energie, ako je prezentované na obrázku 2.

Obrázok 2 Vzťah HDP Japonska a spotreby elektrickej energie v Japonsku (zdroj: Federácia energetických korporácii Japonska; dostupné na: http://www.zerohedge.com/article/richard-koos-world-balance-sheet-recession-revised-and-japanese-electricity-shortfall-quanda

)

Takto prudký výpadok energie je neudržateľný a preto bol kompenzovaný elektrárňami produkujúcimi energiu z fosílnych palív. Tieto elektrárne však nie sú dizajnované na stále zásobovanie plným výkonom. Slúžia na kompenzáciu nedostatku energie počas špičkovej spotreby a majú skôr doplnkovú funkciu v rámci dodávok elektrickej energie. Jedná sa preto o dočasné a provizórne riešenie. Vláda bude musieť nevyhnutne nájsť nové alternatívy produkcie elektrickej energie, čo bude vyžadovať zásadné investície alebo bude musieť administratíva zakročiť proti vôli občanov, sprevádzkovať jadrové elektrárne a riskovať sociálne nepokoje. V každom prípade bude akýkoľvek scenár náročný. Nečinnosť v tomto smere bude znamenať nedostatok energie pre priemysel. Región Kansai, ktorý sa podieľa na HDP krajiny 20% je ohrozený nedostatkom energie na úrovni 25% vo fáze letnej špičkovej spotreby. [8] Nedostatok energie zvýši výrobné náklady, naruší sofistikované zásobovanie produkčných kapacít (hlavne systém just-in-time) a znepríjemní život obyvateľstva počas letných dní. Zvýšenie nákladov pocítia hlavne exportéri, ako napríklad spoločnosť Nissan Motor, ktorých produkty na zahraničných trhoch strácajú konkurencieschopnosť z dôvodu 47% zhodnotenia jenu voči doláru od začiatku finančnej krízy v roku 2007.

Od začiatku krízy najväčšie ekonomiky znížili úrokové miery blízko k nule. Dolár a euro začali na medzinárodných trhoch oslabovať. Spolu s dolárom klesal aj čínsky juan, ktorý je na americkú menu naviazaný. Japonské výrobky začali na medzinárodných trhoch strácať konkurencieschopnosť nielen posilňovaním jenu ale aj oslabovaním mien obchodných partnerov. Po katastrofe spôsobenej prívalovou vlnou bolo nevyhnutné na obnovu infraštruktúry a zničeného majetku vynaložiť veľké množstvo prostriedkov. Japonsko vlastní veľké množstvo aktív denominovaných v zahraničných menách, ktorých hodnota sa pohybuje na úrovni 2 bilióny dolárov, z toho približne jeden bilión tvoria dlhopisy USA [9]. Prudký odpredaj zahraničných aktív a nákup domácej meny na platby za rekonštrukciu by jen vyniesol ešte vyššie. Japonská ekonomika by sa po vážnej katastrofe, oslabeným zahraničným obchodom vplyvom predraženej meny a vysokým verejným dlhom dostala do serióznych problémov. Situácia bola natoľko vážna, že centrálne banky krajín G7, pod vedením vtedajšej ministerky financií Francúzska Christine Legarde, začali koordinovaný útok na japonský jen. Ráno, 18. marca 2011 začali centrálne banky predávať jen a nakupovať doláre, eurá, švajčiarske franky a iné meny, aby uhasili dopyt po jene zo strany Japonska. [10] Tak ako bola situácia vážna, bolo jej riešenie elegantné a rýchle. Nie je preto náhodou, že Legade získala miesto predsedníčky Medzinárodného menového fondu po odchode Dominique Strauss-Kahna.

Nutnosť nahradiť tretinu spotreby energie fosílnymi zdrojmi vytvára vážny tlak na obchodnú bilanciu krajiny. Japonsko nemá prakticky žiadne zdroje fosílnych palív. Je odkázané na dovoz ropy aj zemného plynu. Náhrada jadrovej energie bude vyžadovať ich nákup v zahraničí. Podľa odhadov budú stáť náklady na tvorbu elektrickej energie v tepelných elektrárňach 3 bilióny jenov (38 miliárd dolárov) ročne a vyššie náklady za energie môžu zvýšiť produkčné náklady až o 7,6 biliónov jenov za rok. [11] Dôsledky importu veľkého množstva energetických komodít začali byť zjavné v januári tohto roku, keď obchodný deficit dosiahol 1,5 bilióna jenov, ako je prezentované na obrázku 3. Takýto prepad je bezprecedentný, najväčší v povojnovej histórii krajiny a prekonal deficit, ktorý nastal na začiatku globálnej hospodárskej krízy.

Obrázok 3 Obchodná bilancia Japonska (zdroj: Ministerstvo financií, Japonsko)

Japonská ekonomika je zameraná exportne. Krajina si mohla dovoliť vysoký verejný deficit vďaka dlhodobému hromadeniu hospodárskych prebytkov zo svojej obchodnej činnosti a predajom verejného dlhu domácim investorom. Japonsko má malé zásoby nerastných surovín, ktoré musí dovážať a produkuje výrobky s vysokou pridanou hodnotou. Na rozdiel od Číny, ktorá je taktiež odkázaná na export svojich výrobkov, Japonsko produkuje výrobky vysokej kvality, pričom využíva pokrokové a sofistikované technológie. Dováža okrem surovín aj veľké množstvo komponentov, ktorých výrobu presunuli japonské spoločnosti do krajín s nižšou cenou práce. Takýto hospodársky model však vyžaduje jednak veľké platby za dovážané suroviny, energie a komponenty. Na druhej strane je výroba produktov s vyššou pridanou hodnotou závislá na veľkom množstve energie využívanej v mechanizovaných a technologicky náročných procesoch. Japonsko je v rebríčku spotreby elektrickej energie 4. na svete. V prípade, že nebude mať jej dostatok, zvýšené náklady sa premietnu do ceny Japonských výrobkov, čo ešte viac oslabí situáciu domácich exportérov.

Okrem toho, že HDP Japonska klesá už 4. kvartál a krajina sa oficiálne ocitla v recesii, export sa stále nezotavil na úroveň, ktorú dosiahol pred vznikom globálnej hospodárskej krízy. Po rýchlom ale krátkom zlepšení však export dlhodobo klesá, ako je preukázané na obrázku 4. Hlavným dôvodom klesajúceho exportu je silný jen a konkurencia krajín s podobným zameraním exportných produktov, aké produkuje japonská ekonomika. A to hlavne Južná Kórea a Čína, ktorá sa snaží zvyšovať pridanú hodnotu svojich výrobkov a napreduje v oblasti inovácií.

Obrázok 4 Export Japonska (Zdroj: Ministerstvo financií, Japonsko)

4 Dôsledky Fukushimskej tragédie pre japonskú a svetovú ekonomiku

Japonsko bojuje od začiatku 90. rokov s pomalou a stále pokračujúcou hlbokou štrukturálnou krízou. Po „stratenej dekáde“, ktorá v skutočnosti trvá viac ako dvadsať rokov krajina nie je schopná situáciu riešiť. Príčin môže byť viac, ako napríklad neustála snaha Japonska nakupovať dlhopisy USA, aj keď tieto investície nie sú vždy v záujme domácej krajiny. Čína a Japonsko vlastnia približne rovnaké množstvo dlhopisov USA a to hlavne z toho dôvodu, že USA sú hlavný obchodný partner oboch krajín. Ak by sa tieto nákupy neuskutočnili, úrokové miery USA by boli dlhodobo vyššie a americkí konzumenti by obmedzili nákup spotrebného tovaru z Ázie. Japonsko však, na rozdiel od Číny, ktorá aj napriek svetovej kríze dosahuje vysoký rast HDP, zažíva dlhodobú krízu.

Najpálčivejší problém Japonska je verejný dlh a jeho budúce financovanie. Tretia najväčšia  svetová ekonomika dlží viac ako dvojnásobok svojho hrubého domáceho produktu. Ako bolo prezentované, krajina sa nebude môcť naďalej spoliehať na financovanie dlhu domácimi investormi a bude musieť svoje dlhopisy predávať zahraničným investorom. Pri súčasnej kondícií japonskej ekonomiky a enormnému dlhu bude rásť úroková miera, čo môže spôsobiť vážnu fiškálnu krízu, vzhľadom na štruktúru financovania, pretože aj malé zvýšenie úrokovej miery môže rozvrátiť verejné financie. Vláda môže získať peniaze zdanením obyvateľstva a podnikov, čo však zníži konkurencieschopnosť japonských produktov.

Rovnako sa začína prejavovať demografická kríza. Dôchodcovia, ktorí pomáhali financovať štátny deficit budú prostriedky z dôchodkových fondov čerpať. Vláda Japonska tak nielenže nebude môcť rátať s dodatočným financovaním dlhu domácim obyvateľstvom a bankami, ale bude musieť vyplácať čoraz väčšie množstvo prostriedkov ľuďom v dôchodkovom veku. Vysoký priemerný vek sa odrazí aj na produktivite japonskej ekonomiky. Japonsko bola krajina s tradične vysokou mierou úspor. V súčasnosti je však ich miera nižšia ako v USA, v krajine s tradične nízkou mierou úspor a spotrebe na dlh.

Japonská vláda sa dostáva do patovej situácie, pretože bude musieť financovať starnúce obyvateľstvo, enormný štátny dlh a k dispozícií bude mať klesajúci počet produktívnej populácie a dlhodobo oslabujúce hospodárstvo. Jedinou možnosťou budú zahraniční investori avšak, ako bolo spomenuté, taký krok povedie k vysokým úrokovým mieram a fiškálnej kríze.

Druhým zásadným problémom japonskej ekonomiky je silný jen. Japonské hospodárstvo je spájané s precíznosťou a tradicionalizmom. Rovnakú povesť stabilnej a dôveryhodnej meny má aj japonský jen. Od 90. rokov, kedy bola úroková miera znížená skoro na nulovú úroveň, je jen pokladaný nielen za stabilný ale aj lacný zdroj financovania v transakciách, ako sú napríklad carry trade. Tieto charakteristiky robia jen žiadanou menou v časoch hospodárskeho vzrastu ale aj počas hospodárskych kríz. Jen sa však kvôli vysokému dopytu dostáva na úroveň, na ktorej poškodzuje domácich exportérov. Dlhodobá kríza japonského hospodárstva a posilnenie jenu oproti ostatným menám znamená ďalšiu výzvu pre japonskú ekonomiku. Ak by japonské elity chceli využiť zdroje uložené v zahraničí na ozdravenie domácej ekonomiky, musia tak robiť veľmi pomaly a veľmi potichu, pretože taký krok by jen posilnil ešte viac.

Ak by sa situácia vymkla z pod kontroly, je otázne dokedy budú mať zahraničné centrálne banky možnosti stláčať jen nadol, pretože závažnou krízou prechádza ako americká, tak aj európska ekonomika. Japonská centrálna banka môže vytvárať jeny aby pomaly devalvovala menu, avšak v domácej ekonomike by spôsobila infláciu, čím by vzrástla hrozba rastu úrokových mier a utrpela by veľká časť populácie, hlavne starších ľudí. Devalvácia jenu by zároveň opätovne poškodila producentov, ktorým by sa predražil import surovín a komponentov. To znamená, že nielen po fiškálnej, ale aj po monetárnej stránke sa Japonsko dostalo do patovej situácie. Rast jenu poškodí domácich exportérov, ktorí v súčasnosti čelia závažným problémom a obchodný deficit bude naďalej rásť. Pokles jenu poškodí obyvateľstvo a predraží import surovín (hlavne surovín energetických.

Monetárna otázka je obzvlášť pálčivá, keď zohľadníme ekonomické dôsledky tragédie vo Fukushime. Priame náklady na odstránenie dôsledkov ako prílivovej vlny, tak aj jadrovej havárie budú vyžadovať odpredaj zahraničných aktív. Navyše, obmedzenie všetkej jadrovej energie spôsobuje japonskej ekonomike vážne problémy. To jednak po stránke monetárnej, tak aj hospodárskej.

Exportéri v súčasnosti trpia nielen dlhodobou krízou hospodárstva, starnúcou populáciou, vysokou úrovňou domácej meny a budú musieť čeliť vysokému daňovému zaťaženiu za účelom splácania verejného dlhu. K týmto problémom sa pridali výpadky energie a predraženie vstupov vo forme energií. Práve dodávky ropy a zemného plynu spôsobili rekordný obchodný deficit. Vzniknutá energetická kríza vyhrocuje krízu monetárnu. V prípade, že bude jen rásť, utrpia exportéri a bude rásť obchodný deficit. Na druhej strane ak bude jen klesať, proporcionálne narastú náklady na dovoz energetických surovín a rovnako sa deficit zvýši. Tým sa opäť bude znižovať konkurencieschopnosť domácich exportérov a vzrastie inflácia.

Tragédia vo Fukushime vyhrotila všetky problémy japonskej ekonomiky. Vláda aj centrálna banka sa nachádza v patovej situácii v rozmeroch fiškálnych, monetárnych aj hospodárskych. Jediným riešením by bola opätovná prevádzka jadrových reaktorov, avšak aj napriek evidentne hroziacej kríze japonskej ekonomiky vláda s touto možnosťou neráta. Zdá sa, že kolektívny strach a trauma z nukleárnych technológií sú väčšou hrozbou ako kolaps ekonomiky. Ako píše vo svojej knihe analytik a investor John Mauldin, ktorú vydal mesiac pred vznikom tragédie vo fukushime, „V súčasnosti musia štáty voliť medzi riešeniami horšími a najhoršími. Japonsko má však len najhoršie riešenia.“ [12]

5 Záver

Havária jadrových reaktorov vo Fukushime odhalila všetky štrukturálne problémy japonskej ekonomiky a zároveň ich vyhrotila. Je otázne, ako tieto problémy bude niesť upadajúca ekonomika so starnúcim obyvateľstvom. Krajina je súčasnej situácii citlivá na vážnejšie otrasy svetových trhov. Obzvlášť možná intervencia USA alebo Izraela proti Iránskemu jadrovému programu, či už obmedzením ropných tokov alebo priamym vojenským zásahom by šokovala ropný trh. Takýto jav by predražil cenu ropy, čím by hrozil Japonsku energetický kolaps, pretože aj pri súčasných cenách tejto komodity japonský obchodný deficit dosahuje rekordné čísla. Anomálie na finančných trhoch by mohli prudko zvýšiť úrokové miery a Japonsko by sa mohlo ocitnúť v platobnej neschopnosti.

Hlavné problémy, ktoré spôsobila havária jadrovej elektrárne vo Fukushime:

·        nutnosť odpredávať zahraničné aktíva a nakupovať domácu menu, čím sa znevýhodňujú domáci exportéri vplyvom zhodnocovania domácej meny,

·        prudký nárast obchodného deficitu z dôvody nákupu ropy a zemného plynu, ako kompenzácie produkcie energie po vyradení jadrových reaktorov,

·        výpadky elektrickej energie a jej predraženie, ktoré vedie k nárastu nákladov a znevýhodňuje domácich exportérov, zároveň narušuje sofistikované prepravné a produkčné technológie,

·        rast celkových nákladov za energie jednak pre producentov a aj pre obyvateľstvo, ktoré bude mať za následok rast inflácie, hrozbu nárastu úrokových mier a explóziu rozpočtu krajiny.

Japonská ekonomika môže čoskoro balansovať na hranici kolapsu. V prípade, že by havária v jadrovej elektrárni spôsobila narušenie iba v jednej časti japonskej ekonomiky a hlavné ekonomiky sveta by neboli postihnuté dlhovou krízou, riešenie situácie by nebolo náročné. V súčasnosti však havária odkryla monetárne, fiškálne a produkčné nedostatky Japonska. Zároveň svet čelí vážnej kríze niektorých štátov eurozóny a dlhová kríza onedlho zasiahne aj USA, ktorého centrálna banka minulý rok skúpila viac ako 60% domácich dlhopisov. V prípade vážnych problémov Japonska, príde USA o hlavného partnera pri nákupe svojho dlhu, čo môže mať pre USA závažné následky, rovnako ako pre celý svet. Japonsko je 3. najväčšia svetová ekonomika a ak sa ocitne vo vážnych problémoch, ocitne sa v problémoch celá svetová ekonomika.

Literatúra

[1] CIA, The World Factbook, dostupné na: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2186rank.html

[2] Mauldin, J. – Tepper J. 2011. Endgame: The end of debt supercycle and how it changes everything. John Wiley and Sons, Inc., 2011. 252 s. ISBN 978-1-118-00457-9

[3] Štatistický úrad ministerstva vnútra a komunikácií, Japonsko, 2010, dostupné na: http://www.stat.go.jp/english/data/handbook/c02cont.htm

[4] Fackler, M. 2010. New York Times, Japan Weighed Evacuating Tokyo in Nuclear Crisis, 27. 2. 2012, dostupné na: http://www.nytimes.com/2012/02/28/world/asia/japan-considered-tokyo-evacuation-during-the-nuclear-crisis-report-says.html

[5] Kobayashi, T. 2011. FY2020 Nuclear Generating Cost Treble Pre-Accident Level, Japan Center for Economic Research, 19. 7. 2011, dostupné na: http://www.jcer.or.jp/eng/research/pdf/pe%28kobayashi20110719%29e.pdf

[6] Harlan, Ch. 2012. The Washington Post, For Japan, shutting down nuclear plants brings surge in oil, gas imports, 16. 4. 2012, dostupné na: http://www.washingtonpost.com/world/for-japan-shutting-down-nuclear-plants-brings-surge-in-oil-gas-imports/2012/04/07/gIQAGwPx1S_story.html

[7] Russia Today, 2012. Tons of radioactive water spill from Fukushima nuclear plant, 5. 4. 2012, dostupné na: http://rt.com/news/fukushima-nuclear-water-leak-378/

[8] Sharp, A. – Fujioka, T. Bloomberg. Nuclear-Free Summer Poses Growth Risk for Japan’s West, 29. 2. 2012, dostupné na: http://www.bloomberg.com/news/2012-02-28/nuclear-free-summer-looms-over-japan-s-west-in-risk-to-growth.html

[9] Ministerstvo financií USA, Hlavní zahraniční držitelia dlhopisov USA, dostupné na: http://www.treasury.gov/resource-center/data-chart-center/tic/Documents/mfh.txt

[10] Rickards, J. Currency wars – The Making of the Next Global Crisis, Penguin Books, Ltd., London. 2011. s. 127. ISBN 978-1-101-55889-8

[11] Kaneko, K. Reuters. Factbox: Japan's looming nuclear shutdown and possible impact 22. 7. 2011, dostupné na: http://www.reuters.com/article/2011/07/22/us-japan-power-forecasts-idUSTRE76L1O820110722

[12] Mauldin, J., 2011, Endgame – The End of The Debt Supercycle and How It Changes Everything, New Jersey, John Wiley and Sons, Inc., 2011, s. 258. ISBN 978-1-118-00457-9

Španielsky AAA spread práve prelomil 450 bodov

ww.zerohedge.com
 
Prečo je 450 bázických bodov tak dôležité číslo? Je to hranica (ako je vysvetlené tu a tu), za ktorou LCH začne masakrovať držbu dlhopisov.

Buď sa do procesu zapojí okamžite ECB a aktivuje ponuku z SMP, alebo centrálna banka pošle jasný signál krajine, ktorá stavila na to, že Draghi ostane ticho a bude akceptovať španielske dlhopisy ako legitímne záruky, ktoré drží Bankia.

Signál, ktorý je veľmi nepriaznivý pre tých, ktorí sedia na veľmi lacných sedadlách.

http://www.zerohedge.com/news/spain-bund-spread-just-broke-450-bps

Poznámka:

Španielsko sa teda dostalo na technickú úroveň, kedy bude musieť európsky clearing house LCH.Clearnet zvyšovať rizikové marže a to aj na už držaných pozíciách. V stručnosti to znamená, že za prvé, španielske dlhopisy sa dostali na technickú úroveň za ktorú ich bude veľmi ťažké vrátiť naspať a pre trojku to bude znamenať veľké úsilie. Aj vzhľadom na to, že trojka a hlavne ECB teraz hasí požiar v Grécku, bude musieť navyše vyčleniť kapacity aby udržala aspoň fasádu stability v Španielsku. Za druhé, španielske banky, ktoré cez LTRO nakúpili španielske dlhopisy za lacné peniaze s ECB sa dostávajú do ešte väčších problémov. ECB nemôže priamo nakupovať dlhopisy štátov eurozóny a tak rozdávala peniaze pre banky južných krajín aby takto znižovali výnos z dlhopisov. Nielen, že španielsky bankový sektor sa ocitá na hranici likvidity a iba do Bankie bude nevyhnutná infúzia minimálne 20 miliárd eur, na knihách sa im z AAA dlhopisov vlastnej krajiny stáva veľmi nebezpečný materiál, ktorý ešte viac destabilizuje súvahy a už tak vážnu situáciu v krajine. Celý tento cirkus navyše okorení pokračujúci run na španielske banky, ktorý odčerpáva tak dôležitú likviditu a depozity. Takže spread španielskych dlhopisov sa bude zvyšovať, čo poškodí španielske banky. Následne ich bude musieť zachraňovať štát, preberať seba na dlhy bánk a jeho dlhopisy budú rýchlejšie kolabovať, čím sa ešte viac celá špirála zamotá, tak ako som na blogu kolaps2012 prezentoval vo viacerých článkoch. Európa práve dokazuje, že nedokáže zachrániť malé Grécko avšak zároveň je pred explóziou väčšie a ďaleko nebezpečnejšie Španielsko. Čaká nás zaujímavé leto...

Príjemný zvyšok večera praje Marek

Náklady na záchranu Bankie exponenciálne rastú, potajme sa deje run na banky... a čo sa stalo Ronaldovi?

 www.zerohedge.com

Pozrite sa na nasledovnú sekvenciu udalostí, hlavne na zvýraznené čísla a dátumy:

·        Španielska národná banka formálne znárodnila Bankiu. Uviedla, že insolventná banka je opäť solventná, s poznámkou, že nie je čoho sa obávať, Zero Hedge, 9. máj

·        Španielsko preberá Bankiu konvertovaním jej prednostných podielov o veľkosti 4,5 miliardy eur na kmeňové akcie v materskej spoločnosti skupiny, BusinessWeek,21. máj

·        Španielsko uviedlo v stredu, že záchrana problémovej Bankie bude stáť prinajmenšom 9 miliárd eur (11 miliárd dolárov), ako sa vláda snaží vyčistiť bankový systém, ktorý hrozí stiahnutím krajiny ešte hlbšie do eurokrízy, Reuters, 23. máj

·        Bankia SA bude musieť požiadať Španielsku vládu o viac ako 15 miliárd eur v procese banky o nápravu jej finančného zdravia, uviedla štátna spravodajská agentúra EFE vo štvrtok, citujúc zdroje z finančného sektoru, Dow Jones, 24. máj

Dúfajme, že nie sme jediní, kto so všimol, že náklady na záchranu sa skoro zdvojujú na dennej báze.

Čo sa dalo samozrejme očakávať. Nakoniec, pamätajme, že skupina Bankia bola vytvorená na konci roku 2010, po spojení siedmych insolventných bánk pod vedením Caja Madrid, ktorá bola najviac vystavená realitnému trhu zo všetkých bánk v krajine. Pro forma spoločnosť, ktorá sa pod maskou novonadobudnutej solventnosti obrátila na akciový trh za účelom získania kapitálu po tom, čo odparkovala najhoršie investície z realitného trhu v materskej spoločnosti. Toto fungovalo niečo viac ako rok. Potom Bankia vyletela do vzduchu.

V zásade spravilo Španielsko to, čo spravili USA – konsolidovali kopec insolventných spoločností s určitými depozitmi do väčšej – v zúfalej snahe vytvoriť TBTF – riadením zlých dlhov medzi účastnými dcérskymi spoločnosťami.

Problémom však je, že záväzky neustále narastajú, ako sa španielsky realitný sektor nielenže nezačal ozdravovať, v skutočnosti sa prepadá stále hlbšie. Zároveň, run na banky vyčerpal pasívnu časť bánk a spôsobil únik hotovosti, spôsobujúc tak potrebu štátu pumpovať stále väčšie množstvo peňazí do tejto kolabujúcej schémy.

Toto je, pre každého, kto aspoň čiastočne rozumie financiám, Začarovaný kruh odlivu hotovosti 1.0, kde kapitálové odlivy vyvolávajú ešte väčší odliv kapitálu, kým do tohto systému nevstúpi kredibilný činiteľ, ktorý by nastolil poriadok a obnovil dôveru v banky. Inak sa bude runy na banky zrýchľovať a rozširovať aj na doteraz solventné entity.

Smutné je, že Španielska vláda a Španielska centrálna banka demonštrovali, že aj napriek rétorickým cvičeniam sa únik kapitálu nielenže nezastavil, ale zrýchľuje.

Áno, run na banky je tu a situácia sa stále zhoršuje, napriek tomu čo tlač sľubovala. Dôkaz? – pozrite sa nižšie. Je virtuálnou nevyhnutnosťou, že v nasledujúcich dňoch uvidíme náklady na „záchranu“ Bankie rásť stále viac a viac, až kým to nebude evidentné aj úplne finančne dezorientovaným ľuďom z ktorých sa stanú bývali depozitori. Sme taktiež presvedčení, že tento jav nie je obmedzený len na Bankiu, ako exploduje viac a viac šialených schém s Cajas bankami.

Nechceme odkladať pesimistický tón. Namiesto toho sa vrátime k nášmu článku z 28. júla, v ktorom sme uviedli niečo veľmi zábavné. Pre pobavenie:

Ostali sme, dá sa povedať, zarazení, keď sme čítali nasledovné – je isté, že Noyer, Trichet a ostatní úradníci nepodporia, aby ECB akceptovala akékoľvek záruky. Z Presseurop.eu: „Najdrahší futbalista na svete môže byť využitý ako garancia v prípade španielských bánk. „Ronaldo v záchrannom fonde“ je nadpis z Süddeutsche Zeitung. Denník píše o tom, že skupina spojiteľní Bankia, ktorá financovala akvizíciu portugalského hráča pre Real Madrid, v súčasnosti požaduje zdroje z fondu Európskej centrálnej banky. Na odozvu ECB ohľadom garancií Bankia ponúkla... Ronalda a brazílčana Kaka, ktorý taktiež hrá pre madridský klub. V roku 2009 si Real požičal 76,5 milióna eur na zaplatenie transferu 100 miliónov eur pre Manchester United a 60 miliónov pre Milan AC.“

„Uvidíme ako sa ECB natiahne po týchto hráčoch?“ dáva otázku mníchovský denník. „Teoreticky to možné je. Bankia by musela byť najskôr insolventná. Potom by Real musel vyhlásiť bankrot svojich pohľadávok, zabezpečených reklamou a ziskom z televíznych prenosov. Real Madrid bezpochyby dĺži niekoľko miliónov eur. Avšak, španielske futbalové kluby majú dlhú históriu získavania verejných zdrojov na svoju záchranu – rovnako ako španielske banky.“

Toto ide ďaleko za úroveň sarkazmu stránky Zero Hedge.

Nie je nič čím by sme mohli okomentovať takúto úroveň šialenstva. Navyše, „zábezpeka“ má s veľkou pravdepodobnosťou ochorenie v dôsledku styku s Paris Hilton a môže tak nakaziť ďalšie toxické pohľadávky. To môže viesť k novej a najväčšej reality show, rovnako absurdnej, ako je globálna finančná pyramídová schéma.

Takže, je načase, aby si Bankia začala robiť nárok na svoj „kolaterál“ (ako sme predpovedali a opäť sme sa nezmýlili, nakazené sú všetky ostatné zábezpeky)? Alebo bol Cristiano Ronaldo taktiež niekoľkonásobne rehypotefikovaný a ani jedna banka nemá tušenie, kto vlastne má na Ronalda právo?

http://www.zerohedge.com/news/bankia-bailout-costs-grow-exponentially-stealth-bank-run-taking-place-and-what-happens-ronaldo

Striebro a zlato - Kolaps dlhu - zlato na 20 000 $ - Mike Maloney o ekonomickej kríze

http://www.youtube.com/watch?v=tj2s6vzErqY

Pozeral som jednu z posledných častí Keiser Report v ktorej vystupoval Mike Maloney. Spomenul som si na jeho prezentáciu ktorá bola zverejnená na youtube. Veľmi zaujímavá a veľmi poučná. Je možné k nej  zapnúť titulky v českom jazyku.

Pekný zvyšok večera praje Marek

Čerešnička na záver týždňa

Po Grécku, Španielsku, Portugalsku, Taliansku a Írsku k zoskupeniu krachujúcich krajín pribudne Francúzsko. Vláda bude musieť podľa všetkého poskytnúť likviditu pre Caisse Centrale du Credit Immobilier de France (druhá najväčšia realitná skupina v krajine), to znamená, že v Hollande, účastník Bilderbergu, ktorý sa dostal do prezidentského kresla s prísľubom, že nebude pomáhať bankovému sektoru, bude musieť začať znárodňovať. Schéma s Caisse Centrale du Credit Immobilier de France, ktorá štandardne zahŕňa ECB, repo a tvárenie sa, že odpadky sú zlato a môžu slúžiť ako collateral pre poskytnutie likvidity padla aj v poslednej bašte južných krajín – vo Francúzsku. Samozrejme, bankový sektor tejto krajiny je v strašnom stave a jeho dlhy, ako sú veľké tak sú zjavné, pretože sa neskrývajú za štruktúry tieňového bankovníctva tak ako v USA.

http://www.zerohedge.com/news/mortgage-crisis-hits-france-front-and-center-are-french-bank-nationalizations-imminent

Takže tento týždeň sa začalo hovoriť o odchode Grécka z eurozóny. Po minulotýždňovej nehode JP Morgan na derivátovom trhu (ktorý určite nemal nič spoločné s derivátmi v EU) sme mohli byť svedkami výrazného poklesu trhov v Európe, zbankrotované Španielsko zachraňovalo svoje zbankrotované banky a tvrdilo, že run na banky je vlastne len niečo ako tradičný run pred býkom, Írsko začalo pociťovať potrebu ďalšieho záchranného balíka, dokonca už aj britské pobočky španielskych bánk zaznamenali nedôveru svojich sporiteľov (Northern Rock je stále živo v pamäti) a toto všetko teraz čaká, doteraz nepoškvrnené Francúzsko, ktorého dlh sa onedlho priblíži k 100% HDP. Toto určite pomôže rýchlo zahojiť prvé praskliny na bubline úrokových a defaultových swapov. Uvidíme, čo nám prinesie ďalší týždeň, pretože zaujímavé veci, ako napríklad prasknutie bubliny hypotekárnych derivátov začalo práve v krajine galského kohúta.

Strieborný zvyšok večera praje Marek

Deutsche Bank: Írske banky sa môžu prehupnúť do druhého záchranného balíka

Autor: Joe Bremmam (18. 5. 2012)

Írsko môže byť donútené pristúpiť k druhému záchrannému balíku pod vplyvom narastajúcich strát v bankovom systéme, ako uvádza Deutshe Bank AG.

Írske banky môžu potrebovať kapitál na preklenutie možno až 4 miliárd eur v stratových úveroch, ako naznačujú stresové testy z minulého roka, hovoria analytici Deutsche Bank David Lock a Jason Napier v správe, ktorú dnes zverejnili. 

„Nové, aj najmenšie, zvýšenie kapitálových požiadaviek by mohlo odradiť investorov do dlhopisov krajiny a vytvoriť situáciu v ktorej by bol pre krajinu potrebný druhú program pôžičiek“ uvádzajú analytici Deutshe Bank.

Írska vláda, ktorá bola nútená požiadať o záchranu v roku 2010, poskytla okolo 63 miliárd eur svojmu bankovému sektoru počas posledných troch rokov. Vládny plán pre nové právne normy, ošetrujúce individuálne bankroty, zvyšuje riziko aj napriek tomu, že politici a finanční regulátory sa snažia vyhnúť hromadnému odpusteniu dlhov z rezidenčných hypoték.

„Aj keď v celku odolná v rokoch 2009 a 2010, oblasť hypoték rástla prudko počas posledného roku, ceny domov pokračujú v páde, trhová likvidita je obmedzená a viac ako polovica zákazníkov vlastní nehnuteľnosti, ktorých cena nepokrýva ani hodnotu záväzkov“ uvádzajú analytici. „Bojíme sa, že negatívna hodnota majetku niektorých držiteľov hypoték môže vo veľkej miere redukovať motiváciu pri ich splácaní a bude tlačiť majiteľov k bankrotu.“ 

Desať najväčších írskych veriteľov, vrátane štyroch zámorských bánk, stratilo okolo 117,8 miliárd eur na nevýnosných dlhoch počas štyroch rokov, končiac decembrom, súdiac na základe dát ktoré získal Bloomberg News. Deutsche Bank dnes znížila rating pre Bank of Ireland, jedinej veriteľskej inštitúcii, ktorá sa v roku 2008 vyhla štátnej kontrole, na predaj z predošlej úrovne nakupuj. 

„Dostatočný nárazník“

Rozprávajúc na Írskom ekonomickom summite v Dubline 16. mája na Bloomberg Link, Michael Torpey, ktorý sa podieľa na riadení štátnych aktív v bankách povedal, že lídri krajiny majú „dostatočný nárazník“ kapitálu na to, aby odolali tlaku zo strany hypotekárneho trhu. Minister financií Michael Noonan povedal v interview, že banky „do dnešného dňa“ nepotrebovali viac kapitálu.

Súčasný pomocný program by mal skončiť na konci budúceho roku a vládna agentúra, ktorá spravuje štátny dlh uviedla, že začiatok predaja krátkodobých obligácií začne do troch mesiacov, ako ďalší krok dopredu za účelom dosiahnutia plného prístupu na trh.

„Nepotrebujeme uvažovať o druhej fáze záchranných balíkov“ povedal hovorca pre ministra Noorana dnes, v telefónnom interview. „Plníme všetky naše programové ciele a pracujeme na tom, aby sme dosiahli trh v roku 2013.“

Výnosy z írskych dlhopisov pre október 2020 dosiahli narástli o 4 bázické body na úroveň 7,41%.  Zatiaľ čo náklady na požičané peniaze rastú popri gréckej politickej kríze, je to stále polovica z európskeho rekordu 14,1% z júlového obdobia.

Grécke udalosti

„Írsko spravilo veľký pokrok počas minulého roku. Je veľkou škodou, že to čo sa práve deje v Grécku vrhá svoj tieň na nás.“ povedal bývalý člen výkonného výboru Európskej centrálnej banky Lorenzo Bini Smagi v rozhovore s Dublinským Newstalk radio. „Bez udalostí v Grécku by myslím Írsko bolo schopné ísť opäť na trhy.“ 

Vláda uviedla, že voliči budú musieť 31. mája schváliť v referende Európsky pakt stability, aby mala krajina prístup k permanentnému záchrannému fondu, Európskemu stabilizačnému mechanizmu, ak to bude potrebné.

Okolo 62% Írov plánuje voliť v prospech zmluvy, cituje Paddy Power - bookmaker z Dublinu, výsledky prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila firma Red C, zameriavajúca sa na prieskum trhu.
Írsko môže dostať celkový balík pomoci, aj napriek tomu, že voliči odmietnu zmluvu, povedal dnes ekonóm z Citigroup Inc. v Londýne. 

„Veríme, že druhý program bude krajine poskytnutý, ak o to požiada, pravdepodobne bez účasti súkromného sektoru, ak írska vláda samotná nebude trvať na PSI, čo je nepravdepodobné, podľa nášho názoru.“ povedali ekonómovia z Citigroup vrátane Juergena Michelsa a Michaela Saudersa. „S Írskou vysokou úrovňou dlhu a nízkym potenciálom rastu, riziko eventuálnej reštrukturalizácie dlhu (PSI, OSI alebo oboch) tu asi dlho ostane.“

Spotreba uhľovodíkových palív a globálne hospodárstvo

Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom

Využitie ropy vo svetovom hospodárstve umožnilo vznik industriálnej spoločnosti v takej forme, v akej ho momentálne poznáme. Rast spotreby ropy a rast hospodárskeho rastu je úzko prepojený. Začiatok priemyselnej revolúcie je spojený s vynálezom parného stroja –zariadenia, ktoré umožnilo vykonávať oveľa viac práce s nižšími nákladmi. Parný stroj premieňa chemickú energiu uhlia na mechanickú prácu, pričom táto práca je oveľa lacnejšia ako keby túto prácu mali vykonávať ľudia. Po tisícročia využívaná práca ľudí a zvierat bola nahradená prístrojmi, ktoré umožnili využívať vysoko koncentrovanú energiu uchovanú vo fosílnych palivách na produkciu tovarov a skvalitnenie služieb. Spracovanie železných rúd vo veľkých množstvách, pohon zaoceáskych parníkov, ktoré urýchlili transport v systéme svetového obchodu, siete železníc ktoré prepojili naprieč celé kontinenty – všetky tieto zmeny v procese industrializácie západnej spoločnosti boli vykonané vďaka lacnej energii fosílnych palív a od čias priemyselnej revolúcie sa situácia nezmenila.

Rast objemu spotreby energie je priamoúmerný rastu HDP a s pribúdajúcimi rokmi je tento vzťah čoraz pevnejší. Ako vidieť na obrázku 16, za posledných dvadsať rokov sa rast svetového HDP a rast v objemu spotrebovanej energie zladili. Za toto obdobie bola vytvorená silná závislosť svetovej produkcie na energiách a to hlavne z dôvodu rastu intenzity globálneho obchodu, off-shoringu výroby do krajín s nižšou cenou práce a zvýšenia životného štandardu populácie vyspelých ekonomík. Svetový obchod na globálnej scéne umožnil efektívnejšie využívanie globálnych zdrojov. Ekonomiky sa vďaka integrácii medzinárodného obchodu špecifikovali, aby mohli čo najefektívnejšie využiť vlastné výhody na globálnej scéne. Globálny trh služieb sa prejavil aj v raste špecializácie podnikov. Globálny obchod je však poháňaný uhľovodíkovými palivami. Či už vo forme ropy, ktorá je nevyhnutná pre globálny obchod prostredníctvom lodí, automobilov alebo lietadiel, ale aj vo forme uhlia a zemného plynu, ktoré sú primárnymi zdrojmi elektrickej energie vo svete.

           

Obr. 16: Porovnanie rastu svetového HDP a spotreby energie

Dostupné na: http://www.powerlineblog.com/archives/2011/11/can-we-really-grow-with-less-energy.php

Uhľovodíkové palivá predstavujú dominantný zdroj energie pre súčasnú spoločnosť. Ako bolo uvedené, ich spotreba, či už vo forme uhlia, ropy alebo zemného plynu, predstavuje pohon hospodárskeho rastu za posledných 100 – 150 rokov. Keďže ide o obmedzený zdroj energie, dalo by sa očakávať, že s pokračujúcim technologickým vývojom sa bude ich využívanie obmedzovať a energetické zdroje, akými sú uhlie a ropa budú mať neustále sa znižujúci podiel na svetovej spotrebe. Avšak opak je pravdou. Ako je vidieť na obrázku 17, ich spotreba neustále narastá a ich podiel na celkovej spotrebe energie a tým aj na tvorbe svetového HDP sa výraze nemení. Neuhľovodíkové zdroje, akými sú nukleárna energia, vodná energia a obnoviteľné zdroje, tvoria len veľmi malý podiel na celkovej energetickej spotrebe vo svete, pričom za najstabilnejší zdroj môžeme v súčasnosti považovať obnoviteľné zdroje, ktorých podiel je veľmi malý.

Obr. 17: Svetová spotreba energie, podľa spotrebovaných zdrojov

Zdroj: BP Statistical Review of World Energy, June 2011

Ropa predstavuje lacný a veľmi koncentrovaný zdroj energie. S jedným galónom (približne 3,8 litra) benzínu je možno vykonať toľko práce, ktorej ekvivalent by predstavoval 350 až 500 hodín ľudskej práce (Marterson, 2011, s. 140). Pri porovnaní ceny ropy a práce, ktorú je možné vykonať využitím ropných produktov, ropa predstavuje zdroj energie meniaci spôsob produkcie a distribúcie tovarov vo svetovom meradle. Preto majú štáty, ktoré využívajú energiu z uhľovodíkových palív (hlavne ropy) najintenzívnejšie, veľkú konkurenčnú výhodu oproti tým u ktorých je energia využívaná menej intenzívne. To však platí len v prípade, ak je zdroj tejto energie  lacný a dostupný. Vysoko produktívne ekonomiky získavajú intenzívnou spotrebou energií konkurenčnú výhodu ale len do doby, kým je na trhu dostatok energetických komodít na uspokojenie ich potrieb. Krajiny spotrebujúce najviac ropy sú náchylnejšie na zmeny jej ceny.

Spotreba ropy je vo svete rozložená nerovnomerne. Napríklad USA, ktoré tvoria 5% svetovej populácie, spotrebujú 23% celkovej ropnej produkcie (Greer, 2010, s. 108). Na druhom mieste sa v spotrebe nachádza Európska únia so 16% a za ňou Čína s 10% (viz. obrázok 18). Rozvinuté ekonomiky spotrebujú najväčší podiel svetovej produkcie ropy a to jednak v absolútnych číslach ale aj z hľadiska spotreby na obyvateľa (viz. obrázok 19). Veľké množstvo lacnej energie umožnilo nahradiť prácu človeka prácou strojov. Zvýšenie produktivity následne vytvorilo v západných ekonomikách strednú vrstvu.  Vlastníctvo automobilu, lacné potraviny, vysoká produktivita práce ale aj čas a možnosť cestovať by neboli pre obyvateľstvo rozvinutých ekonomík možné, bez dostatočného množstva energetických surovín.  Ak by mal byť zachovaný štandard strednej triedy bez využívania ropy, musel by mať každý člen spoločnosti približne 150 „energetických otrokov“, ktorí by pracovali 24 hodín denne (Heinberg, 2005, s. 30). Priemerný člen západnej spoločnosti má životný štýl, ktorý prevyšuje život elít éry pred začiatkom využívania uhľovodíkových palív.

Obr. 18: Denná spotreba ropy podľa krajín

Zdroj: autor

Dostupné na: http://www.nationmaster.com/graph/ene_oil_con-energy-oil-consumption

Obr. 19: Denná spotreba energie na obyvateľa podľa jednotlivých krajín

Zdroj: Svetová banka

Dostupné na: http://www.ritholtz.com/blog/2010/06/oil-consumption-around-the-world/

Rast globálnej spotreby a globálneho obchodu vytvoril tlak aj na nárast spotreby uhlia. Uhlie, ktoré sa v  využíva predovšetkým na výrobu elektrickej energie a tepla poháňa industriálnu ekonomiku krajín juhovýchodnej Ázie. Dostatok lacnej pracovnej sily a uvoľnenie medzinárodného obchodu za posledné desaťročia vytvorili predpoklad na presun výroby tovarov z rozvinutých ekonomík do krajín v ktorých sú náklady na prácu niekoľkonásobne nižšie. Proces deindustrializácie západných ekonomík má za dôsledok diverzifikáciu svetovej produkcie naprieč celou planétou a vyžaduje dodatočné zdroje na zásobovanie západných ekonomík spotrebným tovarom krajinami, v ktorých sú tovary produkované. Na druhej strane sa spoločne s produkciou tovarov do krajín s nižšími nákladmi na pracovnú silu presunul aj dopyt po energiách. Produkcia výrobkov s nižšou pridanou hodnotou je energeticky náročná a z tohto dôvodu s rozvojom globalizácie svetovej produkcie tovarov enormne vzrástla spotreba uhlia. Zatiaľ, čo ropa je vhodná na zabezpečenie prepravy, uhlie je síce menej praktické a obsahuje menšiu koncentráciu energie avšak pre pohon tovární po transformovaní na elektrickú energiu je ideálnym a lacným energetickým zdrojom (viz. obrázok 20).

Čína vlastní veľké zásoby uhlia a nielen spotreba zdrojov energie z tejto komodity ale aj čínska produkcia uhlia rástla exponenciálnym trendom. Ak sa bude rast čínskej ekonomiky naďalej pohybovať okolo 10% ročne, ako posledných tridsať rokov, potom o približne 7 rokov bude potrebovať dvojnásobok objemu uhlia, ktoré spaľuje dnes a o 14 rokov štvornásobok oproti dnešnej úrovni spotreby. Samozrejme, so všetkými ekologickými dôsledkami, ktoré tento fakt so sebou prináša. Ekonomický rast Číny je spojený s rastom spotreby uhlia. Ako je prezentované na obrázku 21 okolo roku 2000, s rastúcou globalizáciou svetovej ekonomiky a globálnou spotrebou čínskych produktov, vzrastá vzájomná prepojenosť rastu HDP a spotreby energetických surovín. Globálny hospodársky rast v dôsledku rastu medzinárodného obchodu posledných dekád bol poháňaný ropou avšak produkcia lacných tovarov, ktorá poháňala čínsky rast HDP rýchlym tempom, spaľovala uhlie. V súčasnosti je tlak na celosvetovú spotrebu uhlia enormný a každým rokom rastie.

Obr. 20: Svetová spotreba uhlia podľa regiónov

Zdroj: BP Statistical Review of World EnergyJune 2011

Obr. 21. Závislosť rastu HDP Číny od spotreby uhlia

Zdroj: China Statistics Yearbooks

Dostupné na: http://en.sxcoal.com/SampleDetail.aspx?cateID=499

Pokračovať na ďalšej kapitole: Svetový obchod a ropný trh

Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom

Svetový obchod a ropný trh

Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom

Význam ropy začal rásť krátko pred koncom devätnásteho storočia. Dovtedy mala táto čierna kvapalina, vytekajúca zo zeme na niektorých náleziskách, málo využitia. Medzinárodnej preprave, či už na obchodné účely alebo v rámci vojenského zabezpečenia svetových morí, kraľovalo uhlie. Ako prvý si strategický potenciál pre lodnú prepravu všimol kapitán John Fisher. V roku 1882, kedy verejne publikoval svoje názory ohľadom lodnej prepravy založenej na pohone ropnými látkami, odborná verejnosť považovala jeho prognózy za rojčenie. Aj napriek zjavným výhodám, ktoré ropa poskytuje oproti uhliu  (Engdahl, 1992, s. 29):

·     vojnová loď poháňaná dieselovým motorom zanechávala v ovzduší málo stôp, zatiaľ čo dym z uhoľného komína bolo vidieť na 10 míľ,

·        loď s parným pohonov vyžadovala 4 – 9 hodín, aby dosiahla plný výkon, zatiaľ čo plavidlu s naftovým pohonom stačilo 30 minút a ďalších 5 minút aby dosiahlo maximálny výkon,

·    doplnenie paliva trvalo na lodi poháňanej dieselovým motorom 12 hodín s vyťažením dvanástich mužov, uhlie dopĺňalo 500 mužov počas piatich dní,

·       dieselový motor ekvivalentného výkonu v konských silách dosahoval len tretinu hmotnosti motora poháňaného uhlím a vyžadoval štvrtinu tonáže paliva,

·        akčný rádius flotily poháňanej naftou bol približne štvornásobný oproti parnej.

Ropa sa súčasnosti podieľa na 36-40% celkovej spotrebe energie vo svete. (Greer, 2010, s. 11) Pohonné látky vyrábané z ropy zabezpečujú prakticky celú energetickú potrebu dopravy (približne 95-98% podľa OECD). Narušenie ich dodávok, ich nedostupnosť alebo vysoká cena by narušila prepravu nielen v rámci medzinárodnej výmeny tovarov, ale aj v rámci jednotlivých štátov a regiónov. V prípade obmedzenia zdrojov pre prepravu v rámci medzinárodného obchodu by bol ohrozený globálny hospodársky rast. Ak by bol nedostatok dlhodobý, hrozil by zároveň dlhodobý nedostatok veľkého množstva tovarov, ktorých produkcia v dnešnej globálnej a špecializovanej ekonomike je viazaná na konkrétne regióny. Ako príklad môžu poslúžiť záplavy v Thajsku na jeseň v roku 2011. Zatopenie približne 1000 tovární na výrobu hard-discov spôsobilo ich nárast ceny na svetovom trhu o 10% (Fuller, 2011). Ak by sa narušil chod globálneho obchodu ako celku, predstavovalo by to pre medzinárodnú ekonomiku nepredstaviteľné straty. Pritom závislosť dopravy na rope neustále narastá. Podiel pohonných hmôt produkovaných z ropy má rastúci charakter. Zatiaľ čo v roku 1973 sa v doprave spotrebovalo približne 45,4 percenta celkovej ropnej produkcie, v roku 2004 to bolo 57,7 percenta a v roku 2007 až 61,2 percenta. (International Energy Agency, 2012) Čoraz väčší objem svetového obchodu vyžadoval neustály nárast objemu prepravy. Úvermi posilňovaná spotreba západného sveta  kládla zväčšujúce sa nároky na využívanie energií. Medzinárodný obchod rástol exponenciálne a počas éry globalizácie dramaticky expandoval, ako je vidieť na obrázku 22. Ekonomika poháňaná dlhom vo všetkých jeho formách vyžaduje produkciu, ktorá bude rásť rovnakým tempom ako dlh, inak dlhy nebudú môcť byť splatené. Neustály rast spotreby následne vyvoláva tlak na využívanie energií pre produkciu tovarov a ich distribúcie v rámci svetovej ekonomiky. Exponenciálny rast dlhov vyžaduje aby s ním hospodársky rast držal krok a s ním zároveň rovnakým tempom rástla spotreba palív.

Obr. 22. Exponenciálny rast svetového obchodu

Zdroj: Oxford Economics - The Impact of the Express Delivery Industry on the Global Economy

Zdroj: http://www.euroexpress.org/

Nebezpečným sa teda nestáva len silná závislosť ekonomického rastu a prosperity na uhľovodíkových palivách, ale aj vývoj spotreby palív v budúcnosti. Prudké zmeny ceny ropy môžu narušiť svetový obchod a znemožniť ozdravenie západných ekonomík z hospodárskej krízy. Kontrakcia rastu svetovej produkcie by mohla spôsobiť pád komplexnej štruktúry dlhových mechanizmov. Nebezpečným sa stane ale aj samotný rast globálneho trhu. Ak bude dopyt po energiách narastať naďalej exponenciálnym tempom, potom tlak na ich ceny povedie ku kolíziám záujmov národných ekonomík a ekonomických blokov. Obzvlášť rozvinuté ekonomiky, ktoré produkty ropy vyžívajú najintenzívnejšie (a vytvorili najväčšie množstvá dlhov), budú nedostatkom jej importu trpieť najviac.

Spotreba uhľovodíkových palív a budúce potreby

Historická skúsenosť však ukazuje, že spotreba uhľovodíkových palív má tendenciu rásť exponenciálne. Čoraz intenzívnejšie využívanie vysoko koncentrovanej energie vo forme uhľovodíkových palív má svoje základy vo vysokom raste obyvateľstva (zvyšovanie kvantity spotrebiteľov) a vo zvyšovaní životného štandardu obyvateľstva vyspelých ekonomík (nárast využitia množstva energie na osobu) a exponenciálnym rastom potrieb finančného systému. Svetová populácia, v počiatočnej ére využívania ropy ako zdroja energie, dosahovala úroveň 1,1 miliardy ľudí. Odvtedy sa populácia našej planéty zväčšila štvornásobne, ekonomika narástla 40 krát a spotreba energie vstúpila na desaťnásobnú úroveň (Greer, 2010, s. 112). Treba podotknúť, že ľudstvo naďalej rastie exponenciálnym trendom a životný štýl strednej triedy vyspelých ekonomík má len veľmi malá časť globálnej populácie. Zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva rozvíjajúcich sa ekonomík nevyhnutne zvýši ich dopyt po uhľovodíkových palivách. Tento scenár môžeme v súčasnosti sledovať v krajinách juhovýchodnej Ázie. Akcelerátory svetovej spotreby – rast obyvateľstva planéty a rast dopytu v súvislosti so zvýšením životných štandardov s dodatočným tlakom finančného systému – kladú neustály tlak na spotrebu energetických surovín. Jedná sa o dlhodobý trend, ktorý môžeme sledovať posledných 150 rokov, ako znázornené na obrázku 23. Avšak toto tempo je v dlhodobom horizonte neudržateľné. Exponenciálne tempo rastu z počiatku rastie pomaly a jeho exponenciálny charakter nie je zjavný. Po čase však prekročí kritickú úroveň a začne prudko stúpať. Ako je prezentované na obrázku 24, práve posledné dekády sa stali obdobím prudkého a náročne udržateľného rastu energetických potrieb.

Obr. 23: Historická svetová spotreba uhľovodíkových palív

Zdroj: Brixtol sourcebook

Obr. 24. Vývoj spotreby uhlia vo svete v porovnaní s jednotlivými krajinami

Dostupné na: http://www.cges.co.uk/resources/articles/2011/10/11/is-coal-seeing-a-comeback

Globálna spotreba ropy sa v súčasnosti pohybuje zhruba na úrovni 85 miliónov barelov každý deň. Ak bude súčasný trend spotreby pokračovať, potom ďalších dvadsať rokov bude nutné zabezpečiť dennú produkciu ropy na úrovni 106 miliónov barelov a to aj napriek poklesu dopytu po fosílnych palivách vplyvom hospodárskej krízy a iniciatívam vlád na posilnenie alternatívnych zdrojov technológií (financovanie výskumu, dotácie atď.) (World Energy Outlook, 2008). Podľa slov Jamesa Sleisingera, bývalého riaditeľa US Department of Energy, aby sa takáto spotreba zabezpečila „musíme nájsť a využiť ekvivalent deviatich Saudských Arábií“ (Smith, 2010 s. 59) Takéto sú predpoklady OECD, Medzinárodnej energetickej agentúry a hlavy ministerstva energetiky USA ohľadom budúceho rastu spotreby energií.

Pokračovať na ďalšej kapitole: Zásoby uhľovodíkových zdrojov energie pre podporu svetového ekonomického rastu

Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom