Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom
Po prekročení ropného kopca sa svet transformuje do éry drahých palív a dôsledky pre svetovú ekonomiku sú, kvôli jej komplexnosti a stále sa vyvíjajúcej dlhovej kríze, nejasné. Závislosť svetového finančného systému od rastu svetového HDP vytvára potrebu pre neustály hospodársky rast dobiehajúci tvorbu dlhu. Kontrakcia produktívnej ekonomiky by mohla spôsobiť implóziou finančného systému. Globálna produkcia a medzinárodný obchod boli motorom hospodárskeho rastu za posledné dve dekády. Tento motor používa ako pohon uhľovodíkové palivá a z nich hlavne ropu. Nedostatok lacnej energie, v období po prekonaní ropného vrcholu, nevyhnutne spôsobí pokles svetového HDP a určite tieto problémy prenesie aj na finančný sektor.
Práca E. F. Schumachera (Greer, 2011, s. 59) popisuje tento systém
prostredníctvom dvoch úrovní tovarov:
1. Primárne tovary – prostriedky poskytované
prírodou (výsledky poľnohospodárskej produkcie, ťažby surovín
a energetických produktov).
2. Sekundárne tovary – prostriedky produkované
ľuďmi (výroba produktov z primárnych tovarov).
Zatiaľ, čo cena sekundárnych tovarov sa riadi ponukou a dopytom, primárne
tovary nie je možné vyprodukovať, ak ich prírodné prostredie neposkytuje.
Zásoby niektorých komodít, ktoré poskytuje príroda, sú obmedzené. Ak ich
produkcia narazila na fyzické a existenčné hranice, nemožno ich získať.
Ani za predpokladu, že záujemca ponúkne vyššiu cenu, nie je možné získať tieto
zdroje, ak ich produkcia narazila na limity fyzických možností. Znásobenie cien
ropy počas minulého desaťročia nespôsobilo nárast produkcie, pretože svetové
zdroje ropy s veľkou pravdepodobnosťou dosiali hranicu maximálnej
produkcie. Na druhej strane, sekundárne tovary sa síce riadia zákonmi ponuky
a dopytu, pretože sú produkované ľuďmi, ale ich produkcia je obmedzená
dostupnosťou primárnych tovarov. Tento fakt nám pomôže predstaviť si dopad
ropného vrcholu na svetové hospodárstvo.
Leibigov zákon minima hovorí, že produkcia je limitovaná
najobmedzenejším zdrojom, ktorý je pre produkciu nevyhnutný. Svetová ekonomika
sa bude musieť zaobísť bez lacnej ropy, ktorá je základným vstupov veľkého
množstva v súčasnosti produkovaných tovarov. Greer pridáva
k primárnym a sekundárnym tovarom navyše tovary terciárne – produkty
finančných inštitúcií. Tieto vznikajú ako záväzok voči sekundárnej
a primárnej ekonomike a majú len abstraktný charakter.
V súčasnosti všetky nástroje finančných trhov predstavujú záväzky vo forme
dlhov, derivátov, akcií a iných abstrakcií, teda papierového bohatstva.
Terciárne produkty sú budované na základoch primárnych a sekundárnych
produktov, na ktoré sa však len odvolávajú. Primárne zdroje sú obmedzené
fyzickými možnosťami planéty poskytovať tieto zdroje, sekundárne tovary
dosahujú hranice v schopnosti ľudskej práce a talentu poskytovať
tovary a služby v rámci ekonomiky. Avšak terciárne tovary majú
hranice v dôvere ich vlastníkov, že tieto tovary budú schopné splniť
požiadavky na sekundárne a primárne tovary. Každý jeden stupeň rozširuje
a expanduje predošlý. Dlhy a záväzky môžu expandovať na
niekoľkonásobok reálneho fyzického bohatstva predošlých, ak ich držitelia
veria, že v budúcnosti budú ich požiadavky uspokojené. Avšak tým, že tretí
stupeň je expanziou druhého a druhý je expanziou prvého, sa aj malé zmeny
v primárnom stupni môžu zosilniť a násobiť, kým sa ich prejavy
odrazia v terciárnej ekonomike. Keďže fyzické limity energetických surovín
sa zásadne prejavia v ekonomike výroby tovarov a poskytovaní služieb,
je možné očakávať aj zásadné zmeny vo finančnom sektore. Greer uvádza „Ako ukazujú skúsenosti za posledné dekády,
ak cena vystúpi nad 80 dolárov za barel, je to znakom toho, že primárne
a sekundárne náklady na energie vzrástli natoľko, že zvyšok ekonomiky sa
začína rozpadať. Schopnosť splácať úvery kolabuje od roku 2007, keď začali byť
stratové rizikové úvery hypoték, až po celé štáty v roku 2010.“ (Greer,
2010, s. 107) Navyše sú formy terciárneho bohatstva citlivé na emočné
rozpoloženie trhov. V časoch rastu pesimizmu ich cena klesá a naopak,
v časoch optimistickej nálady ich cena rastie, aj bez reálnej zmeny
primárneho a sekundárneho okruhu tovarov. Práve rozpor medzi prvými dvoma
a terciárnymi tovarmi je zdrojom nafukovania a praskania finančných
bublín. Súčasný hospodársky a liberalizovaný finančný systém umožnil
tvorbu nepomerne väčšieho množstva papierových aktív pri porovnaní
s reálnymi možnosťami fyzických tovarov primárneho a sekundárneho
druhu. Prudké zmeny v primárnych tovaroch, akým je napríklad ropný šok,
bude mať závažný vplyv na druhotné tovary výrobkov a služieb. Tieto zmeny
sa následne odrazia na terciárnom bohatstve, v súčasnej situácii
obrovského množstva vzájomne prepojených dlhov. Hrozí preto znehodnotenie
veľkého množstva terciárneho bohatstva. Ak do predpokladov zarátame aj emočný
prvok výpredajovej paniky, pád štruktúry dlhov pod vplyvom nedostatkov na
primárnej úrovni, môže prísť náhle, bez jasných varovných prejavov.
Produkcia sa bude musieť vyrovnať s novou paradigmou nedostatku
energií a zvýšenými výkyvmi cien surovín. Deficit energetických surovín
najskôr predraží výrobný a prepravný proces a s postupným
vývojom ho bude spomaľovať. Keďže v globálnej ekonomike sú snahy o
zmenšenie podielu uhľovodíkových palív neúčinné a ich spotreba neustále
rastie, svetový obchod bude najskôr prekvapený vývojom cien ropy a nastane
rast inflácie. Rast cien sa dotkne hlavne produktov, ktoré sú závislé od
spotreby ropy a ropných derivátov. Je možné, že výroba niektorých sa stane
nerentabilná, ak ich bude nutné prevážať loďami tisíce kilometrov. Vzrastie
taktiež cena všetkých produktov, ktoré sa vyrábajú z ropných derivátov,
ako plasty, farbivá, hnojivá, pesticídy a insekticídy či farmaceutika.
Taktiež dopravný priemysel bude musieť zvýšiť ceny, čím sa inflácia premietne
do celej ekonomiky. Dopad bude obzvlášť ťažký pre poľnohospodársku produkciu.
Je možné očakávať náhle zmeny cien ropy a problémy podnikov pri plánovaní strategických
investícií. Po tom, čo ceny ropy vystúpia na hladinu, za ktorú si ju ekonomiky
nebudú môcť dovoliť, dopyt po nej klesne. Ceny sa dočasne prepadnú ale následne
opäť stúpnu. Tieto skokové javy budú navyše zosilnené pokusmi špekulatívneho
kapitálu ťažiť z vytvorených trendov čo najväčšie zisky.
Nastane pokles ekonomickej komplexnosti z dôvodu nedostupnosti
niektorých tovarov. Rast svetového trhu umožnil vytvoriť komplexný
a diverzifikovaný trh výrobkov. V súčasnosti vo vyspelých ekonomikách
existuje skoro až absurdné množstvo druhov tovarov. Jav pestrej komplexnosti
druhov je dôsledkom veľkého množstva lacnej energie a produkčných
schopností výrobných liniek. V dobe šetrenia energie bude takáto produkcia
nerentabilná. Je preto možné očakávať pokles rozmanitosti tovarov.
Ak začne kolabovať svetový obchod, nebude možné zásobovanie ekonomík
produktmi z veľkej vzdialenosti. Dovoz niektorých tovarov sa stane drahý,
niektoré úplne zmiznú, kvôli nárastu cien energetických vstupov. Ekonomiky sa
budú musieť spoľahnúť na zdroje, ktoré sú geograficky dostupnejšie a ich
preprava nie je energeticky náročná. Napríklad primárne zložky jedného
jahodového jogurtu dohromady putujú 3 566 km, než sa dostanú
k spotrebiteľovi (Pirog, 2005). Takýto luxus v budúcnosti nebude
možný. Ekonomická aktivita sa začne lokalizovať a nastane obrat
globalizácie. S rastom cien prepravy bude výroba hľadať substitúty vstupov
v blízkom okolí výroby. Ťažba surovín, ich spracovanie a produkcia
výrobkov sa budú geograficky približovať, za účelom zníženia nákladov na
prepravu. Výrobná aktivita sa taktiež presunie bližšie k spotrebiteľovi.
Podniky budú hľadať nefosílne alternatívy k preprave, produkcii
a spotrebe. S postupujúcim ubúdaním ropy a rastom jej ceny sa
bude ekonomická aktivita čoraz viac centralizovať. Niektoré nadnárodné
spoločnosti, ako napríklad veľké obchodné reťazce, nebudú môcť zásobovať
obyvateľstvo lacným tovarom z juhovýchodnej Ázie, čím sa domáca produkcia
týchto tovarov stane konkurencieschopná. Tak, ako globalizáciu sprevádzala
koncentrácia obchodnej a finančnej sily do rúk čoraz menšieho počtu
korporácií, s obratom globalizácie sa tieto podnikové modely, operujúce na
globálnom trhu, ukážu ako neefektívne a budú postupne zanikať. Naopak,
bude rásť počet malých a stredných podnikateľov, lokálnych producentov
spotrebného tovaru z lokálnych surovín. Tovar, ktorý sa dnes dováža
z krajín s lacnou pracovnou silou sa začne produkovať bližšie
k zdroji spotreby. Tento proces môže mať pre niektoré ekonomiky, ktoré
deindustrializovali svoje ekonomiky negatívny vplyv, pretože im bude chýbať
nielen kapitál na produkciu ale aj vyškolené ľudské zdroje.
Keďže bude produkcia lokalizovaná, producenti sa budú musieť snažiť
využívať obnoviteľné zdroje energie aj surovín. Podniky budú mať bližšie
k svojim spotrebiteľom aj k dodávateľom. Zvýši sa tak vzájomná
závislosť a zníži sa napríklad znečistenie životného prostredia.
Konzumenti aj producenti budú priamo vo svojom regióne môcť sledovať dopady
svojich ekonomických rozhodnutí. Ekonomický systém sa stane uzavretejší
a bude sa musieť spoľahnúť na obnoviteľné zdroje z lokálnej
produkcie. Samotný fakt, že ľudstvo za jedno a pol storočie vyčerpalo
nenávratne zdroje, ktoré sa tvorili milióny rokov, nevyhnutne spôsobí posun
v ľudskom vedomí. Bude rásť iniciatíva spotrebiteľov smerom
k udržateľnosti a obnoviteľnosti zdrojov. Zároveň sa zmení aj vedomie
podnikateľov, ktorí budú musieť rátať s mierou vyčerpávania lokálnych
zdrojov a ich kultivácie za účelom samo obnovy. Textílie sa budú vyrábať z rastlinných
vlákien, namiesto syntetických, potravinová produkcia sa lokalizuje, náhrady plastov
sa budú vyrábať z dreva alebo lisovaných vlákien, keramika a sklo
nahradí plastové obaly. Decentralizované systémy elektrickej energie
z obnoviteľných zdrojov nahradia sieťovú infraštruktúru, ktorú budú
postihovať výpadky a bude postupne kolabovať. Financie budú
v čoraz väčšej miere kolovať v lokálnej ekonomike. Vlaková doprava
nahradí kamiónovú. Vzrastú investície do udržateľných technológií, výskumu
a vývoja možností lokalizovanej produkcie. Dôraz sa bude klásť na
recykláciu surovín a konzerváciu. Súčasný systém produkcie odpadov sa
zracionalizuje. Poklesne objem odpadu a vzrastie jeho druhotné využitie.
Podniky budú výrobky konštruovať s vedomím následnej recyklácie
a využiteľnosti v inom sektore výroby. V dôsledku nedostatku
hnojív vyrábaných z uhľovodíkových zdrojov sa zväčší objem kompostovania
organického odpadu. Taktiež úsporné technológie šetriace energie v spojení
s obnoviteľnými zdrojmi budú expandovať. Napríklad, zatepľovanie
nehnuteľností prostredníctvom prírodných vlákien bude predstavovať prijateľnú
alternatívu k dnešnému zatepľovaniu polystyrénom.
Vzrastie tlak na zdieľanie lokálnych zdrojov. Pokles ekonomickej
komplexnosti a nedostupnosť určitých zariadení a prostriedkov bude
mať za následok ich zdieľanie. Tí ktorí nevlastnia prostriedky, si ich budú
prenajímať namiesto toho, aby si ich kupovali. Zdieľanie zdrojov
a kapitálu bude posilnené dvoma vplyvmi. Prvý je maximalizácia využívania
kapacít. Obyvateľstvo aj podniky si budú zariadenia vypožičiavať, aby ušetrili
zdroje, namiesto kúpy prostriedkov, aby si mohli dovoliť náklady za čoraz
drahšie energie. Druhým faktorom je rast ceny niektorých produktov na úroveň
nedostupnosti pre jednotlivcov. Napríklad poľnohospodárske stroje budú zdieľané
viacerými farmármi, aby čím producenti poľnohospodárskych plodín ušetria
náklady. Cena prepravy automobilom môže vzrásť na úroveň nedostupnú pre
spotrebiteľa, čoraz intenzívnejšie bude využívaná hromadná preprava.
Určité komunity budú zavádzať spoločné stravovne za účelom šetrenia nákladov na
prípravu jedla, zvlášť v regiónoch, v ktorých je lokálna produkcia
potravín náročná.
Výroba z lokálnych zdrojov a pre lokálny trh podnieti rast
množstva živností a malých a stredných podnikov. Namiesto úzkej
špecializácie v procese masovej výroby sa vzdelávanie pracovnej sily bude
sústrediť na remeslá. Investície sa budú zameriavať na hľadanie inovatívnych
spôsobov uspokojenia lokálnych potrieb lokálnymi prostriedkami. Proces výroby
a vývoja produktov prejde zmenami. Produkty budú vyrábané pre lokálnych
producentov a na základe požiadaviek lokálnych spotrebiteľov. Masovú
výrobu nahradia unikátne riešenia pre potreby daného regiónu alebo štátu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára