Chris Martenson: Pripravte sa - Budeme mať opäť kolaps, ako v roku 2008

Autor: Chris Marenson

www.chrismartenson.com/

Skláňam klobúk pred tým, ako centrálni plánovači oddialili ďalšiu fázu rozvíjajúcej sa finančnej krízy až do jej súčasného stavu. Hádam je v tom trocha útechy, že krátka pauza medzi rokmi 2008/09 po súčasnosť nám všetkým priniesla príležitosť na prípravné opatrenia a užívať si život.

Žiaľ, všetky dobré veci musia raz skončiť a ako sa kríza zakorenila vo „veľkom objeme dlhov“ s dlhodobo vysokými cenami za energie, bolo jasné že infúzia lacných peňazí pre skorumpované finančné inštitúcie ju nikdy nemohla vyriešiť. A ani sa tak nestalo. 

Predísť neznamená ukončiť

Rovnaké signály, ktoré sa vyskytli v roku 2008, sa opäť objavili na obrazovkách. Nie úplne tie isté, samozrejme, ale s dostatočným množstvom podobností, aby dávali jasne najavo čo sa deje. Zatiaľ čo v roku 2008 sme videli krach kreditných spreadov hlavých finančných inštitúcií, v súčasnosti sa pozeráme na ich obdobu v dlhoch niektorých štátov Európy.

Grécko, ako sme už pred časom predpovedali, je v strašnom stave a bude musieť opustiť európsky monetárny systém, aby malo aspoň nejakú šancu na ozdravenie svojej ekonomiky. Áno, všetky tie nekonečné mítingy a vrava eurokratov z minulosti bude určite pokračovať a dodatočné straty budú vnútené nešťastným držiteľom gréckeho dlhu. Moja predikcia je, že do roka bude v Grécku opäť zavedená drachma, možno už do konca tohto roku (2012).

Strašidlo gréckeho bankrotu sa zhmotnilo

Tohto týždňová revolta proti škrtom, ktoré boli gréckej ekonomike vnútené výmenou za prostriedky z eurozóny, zvýšili riziko, že Grécko vyhlási bankrot a jeho odchod z eurozóny bude chaotický. 

Kolaps sa priblížil, pretože najväčšie strany, ktoré bez váhania akceptovali škrty a vehementná opozícia voči nim zo strany radikálnych ľavicových strán, ktoré boli katapultované počas víkendových volieb nemôžu nájsť spoločnú reč. Je prakticky nemožné aby tieto subjekty vytvorili koalíciu a dodržali stanovený program.

Je pravdepodobné, že budú vyhlásené nové voľby na budúci týždeň avšak vzhľadom na protesty, ktoré sa v Grécku konali proti tvrdým navrhovaným opatreniam zo strany eurozóny – a 20% poklesu HDP a 20% nezamestnanosti ktorá ho sprevádzala – je nepravdepodobné, že Grécko bude pokračovať v reformách, ku ktorým sa zaviazalo výmenou za 300 miliardový balík z eurozóny.

Ak Grécko odstúpi od týchto záväzkov, nastane v krajine chaos a v určitej miere aj inde. Grécko nevyhnutne vyhlási bankrot voči svojim dlhom a bude nútené opustiť eurozónu.

 (Zdroj)

Nie je inej možnosti, ako výstup Grécka z eurozóny skôr či neskôr. A aj potom bude krajina zažívať mnohé ťažkosti. Ale podľa môjho názoru, takýto krok je lepším riešením, než drastické škrty, ktoré sú garantovým utrpením pre tento národ. Inštitúcie, ktoré sa mohli vyhnúť stratám z gréckeho dlhu, keď na to mali príležitosť kvôli ich statusu na základe ktorého mali prednostné právo (vrátane ECB), budú musieť skoro určite zniesť veľké straty. Možno až na úrovni 100%

Odchod z eurozóny bude veľmi náročný proces a následné efekty budú závažné a do určitej miery nepredvídateľné. Našiel som popis toho, čo sa bude diať s Gréckom a jeho bankovým systémom, ktorý situáciu prezentuje veľmi výstižne:

Hneď pred tým, ako Grécko opustí eurozónu (nejako) zavedie novú menu (povedzme Novú Drachmu alebo ND). Predpokladajme, že na moment bude zavedený výmenný kurz medzi ND a eurom 1 ku 1. Táto mena sa prakticky okamžite začne veľmi prudko znehodnocovať voči euru (40% sa vidí v tomto momente ako celkom racionálne číslo). Všetky existujúce finančné inštrumenty a kontrakty spadajúce pod grécke právo budú redominované na ND v pomere 1 ku 1.

To znamená, že hneď ako bude oznámená možnosť odchodu Grécka z eurozóny, v krajine nastane run na banky a zastaví sa financovanie prakticky všetkým entitám, súkromným alebo verejným. Držitelia kontraktov denominovaných v eurách sa budú chcieť vyhnúť ich konverzii na ND a subsekventnému rýchlemu znehodnoteniu ND. Grécky bankový systém bude zničený ešte pred tým, než Grécko opustí eurozónu.

Ostane mnoho kontraktov a finančných inštrumentov gréckych verejných a súkromných entít, ktoré budú denominované v eurách (alebo iných menách, ako americký dolár), ktoré nespadajú pod grécke právo. Rozsiahle bankroty sú skoro isté.

Členstvo v eurozóne je dvojstranný záväzok. Ak Grécko nedodrží tento záväzok a opustí menovú úniu, zvyšní členovia taktiež v rovnakom pomere nedodržia svoje záväzky. Nie je to len otázkou morálky. Tento jav má aj praktické implikácie. Ak odíde Grécko, môže zónu opustiť akýkoľvek iný štát. 

Hneď, ako opustí monetárnu úniu Grécko, očakávame, že trhy sa zamerajú na krajinu, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou bude nasledovať rovnakú cestu. Akýkoľvek nestranný/finančne sofistikovaný držiteľ depozitu na účtoch v tejto krajine (alebo krajinách) vyberie peniaze z banky, ktorá sa v tejto krajine nachádza v prípade výskytu rizika – dokonca aj malého rizika – výstupu krajiny z eurozóny. 

 Každý depozitor, ktorý sa bude obávať o svoje vklady, ktoré budú konvertované na Nové Escudo, Nový Punt, Novú Pesetu alebo Novú Líru (mená najpravdepodobnejších kandidátov) si svoje depozity vyberie z týchto krajín a uloží ich v niekoľkých štátoch, ktoré v eurozóne ostanú napriek všetkých okolnostiam – v Nemecku, Luxembursku, Holandsku, Rakúsku a Fínsku.

Krajiny „širšej periférie“ a „mäkkého jadra“, ktoré sa ocitnú v riziku výstupu z eurozóny, budú môcť taktiež vytvárať depozity spadajúce pod právo Anglicka alebo New Yorku, v pokuse zastaviť run, avšak ani tento krok nemusí byť dostatočný aby situáciu zvrátil. Kto by chcel mať depozity zviazané v súdnych procesoch tiahnucich sa celé roky? 

(Zdroj)

Grécky bankový systém bude zničený hneď po tom, čo Grécko opustí eurozónu, ale bankový systém je v tejto krajine aj tak mŕtvy. Najlepšie bude zamiesť podlahu a začať od úplne odznova. Idea je jednoduchá na pochopenie: ak vaša banka kolabuje, najlepšie bude zobrať svoje peniaze, skôr než sa tak stane.
Jedinou záhadou pre mňa je, prečo toľko ľudí nechalo svoje peniaze v gréckych bankách tak dlho. Čakajú snáď na jasnejší signál? Zdá sa, že ten bol vyslaný a aj pochopený:

Gréci v pondelok vybrali zo svojich účtov 898 miliónov 

Grécki v pondelok vybrali vklady v objeme 700 miliónov eur (898 miliónov dolárov) z gréckych finančných inštitúcií, zvyšujúc hrozbu runu na banky, obávajúc sa narastajúcej politickej nestability.

S padajúcimi depozitmi sa grécke banky stávajú ešte viac závislé na pôžičkách od európskej centrálnej banky aby mohli plniť svoje finančné záväzky. Centrálna banka Španielska je teda vystavená potenciálne veľkým stratám, ak Grécko opustí eurozónu.

Pondelkový únik peňazí z účtov zrýchlil postupný pokles peňazí z gréckych bánk, ktorý začal so vznikom dlhovej krízy v roku 2009, ako depozitori začali vyberať hotovosť a presúvali ju do zahraničia. V posledných dvoch rokoch bol priemerný únik v hodnote medzi 2 až 3 miliardami mesačne, počas januára sa táto hodnota zvýšila na 5 miliárd.

Najnovšie dáta z gréckej centrálnej banky ukazujú, že celkové depozity držané domácimi rezidentmi a súkromnými spoločnosťami sa v marci dostali na hodnotu 165,36 miliárd.

(Zdroj)

Ešte raz, skutočnou záhadou pre mňa ostáva, kto má ešte stále 165 miliárd eur v gréckych bankách v tejto fáze hry? Taktiež pre mňa nie je jasné, prečo Grécko ešte nezaviedlo moratórium na výber prostriedkov a kapitálové kontroly? Je to asi otázkou času, možno dní, než sa tak stane.

Samozrejme, problémom je nákazlivosť takýchto javov, ktoré najviac zneisťujú trhy, pretože rovnaký postup konečnej insolvencie akú zažíva Grécko sa bude šíriť do Španielska, Portugalska a Talianska.
Samozrejme, trh sa už začal zohľadňovať túto možnost, ako naznačuje prudký rasť výnosov dlhopisov týchto krajín: 

Strach z nákazy obchádza trh

LONDÝN – V pondelok investori mlátili európske akcie, zbavovali sa španielskych a talianskych dlhopisov a stavovali na pokles eura voči doláru po tom, čo skolabovali víkendové rozhovory o vytvorení stabilnej koalície v Grécku, ktoré sa tým ocitlo na hranici možného odchodu z eurozóny.

Tieto pohyby na trhu zničili nádeje, že dôsledky výstupu Grécka z eurozóny, ak k tomuto scenáru dôjde, nebudú marginálne.

V  masakri na trhu padli grécke akcie na najnižšiu úroveň za posledné dve dekády, výnosy zo španielskych dlhopisov vyskočili na úroveň, ktorú sme nevideli od trhovej paniky z minulého novembra. Akcie veľkých španielskych bánk na Madridskej burze klesli o 8,9%, stiahnuc tak benchmarkový index o 2,7%. Taliansky trh taktiež padol o 2,6% a euro v Londýne skĺzlo na 1,2845 za dolár, najnižšiu hodnotu počas posledných štyroch mesiacov

(Zdroj)

Obavy a panika sú opodstatnené. A mali by byť. V súčasnosti je všetko prepojené do takej miery, že nie je možné, aby run na grécke banky alebo pokračujúci pokles hodnoty štátneho dlhu nebol nič menej než mimoriadne deštruktívny.

Každý dlhuje každému a produktívna ekonomika nedosahuje takú úroveň, aby mohla ešte o niečo dlhšie zamaskovať systémovú insolvenciu.

Boli sme toho svedkami, keď sa výnosy Španielska začali klenúť, akcie španielskych bánk klesať a tieto javy mali efekt na financovanie prostredníctvom LTRO. LTRO umožnilo (a povzbudilo) Španielske banky, aby skupovali španielsky dlh. Podivný kruh, ktorý sa zmenil na podivnú špirálu, v ktorej každý element oslabuje element predošlý až na úplne dno.

Že akciový trh USA klesol len o 5% z predošlých maxím je konštatovanie, ktoré značí potrebu poskytovania likvidity zo strany Fedu pre americký bankový systém. Avšak takýto stav nemôže trvať dlho, prinajmenšom nie bez ďalšieho veľkého kvantitatívneho uvoľňovania (QE). Bez takejto infúzie nastane ďalší pád trhov, ako v rokoch 2008/09, v rozsahu -30% až -50%. 

QE!

Dôvod prečo potrebujeme ďalšie injekciu QE je stále rovnaká dynamika deštrukcie dlhu, ktorá opäť striehne na trhu. Ako sa dalo očakávať, Fed čakal na jasný signál, ktorý napovie, že je čas na viac peňazí vytvorených z horúceho vzduchu. A opäť budú čakať príliš dlho na to, aby zabránili rozsiahlym škodám.
Tento krát očakávam koordinované úsilie centrálnych bánk, ktoré bude zahŕňať všetky hlavné centrálne banky OECD: Japonsko, Spojené kráľovstvo, USA a Európu.

Jedného dňa sa zobudíme a objaví sa globálna výzva o tom, že potrebujeme koordinovanú odozvu na závažnú krízu a každá banka bude vytvárať masívne množstvo peňazí (taktiež samozrejme vytvorených z ničoho). Samozrejme, takáto akcia bude mať úplne nový a zaujímavý názov vyžadujúci jeho skrátenie na akronym a bude taktiež zahŕňať nakupovanie nejakej formy dlhu (štátny dlh a možno aj bankové dlhy), ktoré sa uskutoční cez expanziu súvah bánk.

Možno uvidíme túto líniu ísť hore o niečo strmšie alebo bude rovnaká trajektória zachovaná o ešte malú chvíľku:

Každopádne, tlačenie peňazí je jedinou cestou, lebo alternatívou je úplný kolaps celého západného bankového systému. A taktiež niekoľkých vlád.

Pre mňa je toto nemysliteľný dôsledok a budú sa mu snažiť vyhnúť za každú cenu. To je hlavný dôvod prečo som spokojný s držaním svojho zlata počas týchto osudových okamihov. Ktokoľvek, kto predáva svoje fyzické zlato je buď na mizine (a potrebuje peniaze) alebo nevie čo sa deje.

Aby som jasnejšie vyjadril čo mám na mysli, zvážte nasledujúci obrázok, ktorý bol zverejnený na zerohedge, ktorý spravila nemecká televízna produkcia na Ministerstve financií v Aténach. Obrázok je viac ako tisíc slov:

(Zdroj)

V súčasnosti skladuje Ministerstvo financií svoje záznamy v taškách na odpad a starých kartónoch a možno, len možno, by mal byť každý, kto sa rozhodne požičať Grékom peniaze, tento zaujímavý úkaz zvážiť. 

Ak si myslíte, že Grécko je na tom zle...

Grécko je samozrejme malé v porovnaní so Španielskom alebo Talianskom. Situácia v Španielsku – ktoré je samo o sebe dostatočne veľké na to aby budilo znepokojenie – je skutočne hrozivá a stále sa zhoršuje.
Španielsko sa hralo so svojimi skutočnými číslami na skrývačku a tento fakt začal byť v súčasnosti jasný celému svetu. A pohľad na túto hru nie je veľmi pekný.

Španielsky bankový sektor čaká rovnaký osud ako írksy

 10. mája 2012

Španielsko si zakrýva oči pred potenciálnymi stratami svojich bánk, ignorujúc náklady na krachujúce rezidenčné hypotéky, čím sa snaží vyhnúť potrebe vyžiadania medzinárodných prostriedkov na ich záchranu. Tak, ako keď rovnakú pomoc potrebovalo Írsko pre svoj finančný systém.

Vláda vyzvala veriteľov, aby zvýšili provízie pre nevýnosné dlhy o 54 miliárd eur (70 miliárd dolárov) na 166 miliárd eur. Toto množstvo by malo postačovať na vykrytie straty okolo 50% úverov, ktoré držia developeri a stavebné firmy, podľa Španielskej centrálnej banky. Neostane však nič pre krach viac ako 1,5 bilióna euro v hypotékach a dlhoch podnikov.  

Ak by sme zarátali aj tieto čísla, museli by banky zvýšiť provízie viac ako päť krát, než na úroveň o akej rozpráva vláda, alebo 270 miliárd eur, podľa odhadov Centra pre štúdium európskej politiky, výskumnej skupiny sídliacej v Bruseli. Upchanie tejto diery by zvýšilo Španielsky verejný dlh o skoro 50% alebo by krajinu prinútilo požiadať o záchranné zdroje, nasledujúc tak krok Írska, Grécka a Portugalska. 

„Ako môžete rozprávať len o jednom type pôžičiek v rámci realitného trhu, keď stále viac a viac dlhov v tejto ekonomike krachuje?“ povedal Patrick Lee, ekonóm sídliaci v Londýne, spracujúci analýzy o Španielsku pre Kanadskú kráľovskú banku. „Írsko zvládlo zvrátiť situáciu po tom, čo reagovalo na straty oveľa agresívnejšie a požiadalo o záchranu. Nevidím žiadnu možnosť, ako by to Španielsko zvládlo bez podpory z vonku.“

(Zdroj)

A toto sú iba straty španielskych bánk zo strany ich realitných portfólií. Taktiež tieto banky čelia stratám na všetkých španielskych dlhopisoch, ktoré kúpili prostredníctvom LTRO. V stručnosti, Španielsko potrebuje masívny záchranný balík a veľmi skoro.

Zatiaľ čo nemeckí občania majú po krk financovania svojich južných susedov, Merkelová využila všetok svoj politický kapitál na organizovanie záchranných akcií. Je momentálne veľmi náročné povedať, aké sú jej ďalšie možnosti. Jediný spôsob akým by mohla pomoc prísť je mimo možností využitia úspor Nemcov. Peniaze by sa možno ešte mohli natlačiť, avšak aj to je v súčasnej chvíli riskantný krok.
Ak sa spustí Španielsko, môžeme si stopnúť, za koľko sa ozve Taliansko. A potom Francúzsko. Domino sa potom začne rútiť veľmi rýchlo.

Prečo som nervózny v tieto dni

Pri popisovaní súčasnej straty banky JPMorgan o veľkosti 2 miliardy dolárov (alebo 20 miliárd... alebo viac?) Jamie Dimon (Výkonný riaditeľ banky) poskytol zvláštne vysvetlenie ako môžu niektoré hedžingové operácie dopadnúť zle. Autor nasledovného príspevku si kladie zjavnú otázku:

Vie vôbec Jamie Dimon čo je to hedžovanie rizika?

Počkať chvíľu... Ak hedžujete riziko pozícií ktoré máte, tie budú zrušené voči existujúcej súvahe. Inými slovami, ak sa vaše hedžingové pozície stanú bezcenné, potom portfólio by malo byť v zisku a naopak, ak portfólio padne, potom by sa mali aktivovať pozície hedžingu, znižujúc tak straty. Toto je spôsob akým hedžovanie rizika funguje. Ak nie sú straty hedžových pozícií anulované ziskom pôvodného portfólia, potom z definície nezaisťujete riziko. Jednoducho špekulujete.

 (Zdroj)

Stále nevieme presný rozmer strát banky JPM (moje odhady sú, že toto číslo je oveľa väčšie a budú o nich pribúdať nové správy), ale môžeme si byť istí, že veľké banky sa stále nepoučili zo svojich chýb minulosti a pokračujú v riskantných praktikách s derivátmi.

Čokoľvek JPM plánovala (a nie je mi stále celkom jasné čo to bolo), nebolo to klasické hedžovanie, ktoré slúži na minimalizáciu rizika, ale niečo oveľa viac špekulatívne.

Dôvodom, prečo ma to trápi je obava, že ak sa opäť objaví malá porcia z tohto problému, derivátové strašidlo sa určite prebudí, keď situácia v Európe pôjde smerom k celkovému kolapsu kvôli Grécku, Španielsku, Portugalsku a Taliansku.

Zatiaľ čo sú deriváty, teoreticky, hrou s nulovým výsledkom a teoreticky by sa nemali vôbec brať do úvahy, v skutočnosti sú len nástrojom prostredníctvom ktorého sa predstiera, že riziko neexistuje a tým pádom neexistujú straty.

Smutnou pravdou je, že sa nachádzame na konci najväčšej dlhovej bubliny – vytváranej počas štyroch dekád krajinami OECD – a sú s ňou spojené masívne straty. Vzájomné protistrany, ktoré boli zapojené v CDO a CDS hypotekárnej kríze nevynulovali svoje vzájomné záväzky, lebo straty, ktoré sa snažili maskovať boli skutočné. Rovnako sa to stane aj s derivátmi, ktoré mali pokryť štátne a podnikové dlhy.
Pamätajte, že najväčší držiteľ týchto derivátov je spoločnosť, ktorá práve demonštrovala, že v skutočnosti nerozumie konceptu hedžingu.

(Zdroj)

Celkovo deriváty, obzvlášť deriváty spojené s úrokovými mierami, zvýšili svoj objem o100 biliónov dolárov od začiatku krízy. Ako nám práve JPM predviedla a ako naznačuje nekonečné pretláčanie rukou nad Gréckym bezcenným 78 miliardovým dlhom v credit default swapoch, ktoré môžu byť aktivované, skutočné peklo môže vypuknúť behom krátkeho času.

Želal by som si, aby som analyzoval situáciu lepšie, než zvyšok stáda, ktoré kričí buď o konci sveta alebo flegmaticky tvrdí, že všetko je v poriadku. Avšak nemôžem. Situácia je príliš mnohostranná, s mnohými väzbami a veľmi komplexná na to, aby sa dala prikrášliť. Skutočne neviem, aká je pravá podstata rizika – a pravdou je, že to nevie nikto. Rovnako sa môžete spýtať analytika na presnú veľkosť a tvar prvých troch vĺn, ktoré narazia na Laguna Beach presne za rok o 12:05.

Namiesto toho, čo môžem ponúknuť je idea, že namiesto redukcie rizika (nieto ešte eliminácie), deriváty riziko iba maskujú. To značí, že akékoľvek straty, ktoré tento systém vytvoril za štyridsať rokov dlhom hnaných chybných investícií a nadspotreby sú tu stále a čakajú aby sme ich zohľadnili. 

V tejto istote, že straty sú tu s nami, riziko je zamaskované a hazardné stávky sa iba zväčšujú ma robí veľmi nervóznym v týchto dňoch, keď sa snažím zhodnotiť možné implikácie a dozvuky v prípade, že Grécko opustí eurozónu.

Zhrnutie prvej časti

Súdiac podľa tohto masívneho a rapídne sa zrýchľujúceho sa rizika, tí prudentnejší z nás sa pýtajú: Ako sa táto situácia vyvinie? Ako sa pripravím na tento scenár?

V Časti druhej: Čo spravíte, keď centrálna banka žmurkne podávam správu o tom, ako sa vyvinú ceny aktív pred tým, než sa centrálne banky pokúsia o záchrannú akciu tým, že poskytnú trhu likviditu.
Podľa môjho úsudku, tento krát sa však veci nebudú vyvíjať tak ako v roku 2008. Centrálne banky sa ocitajú blízko konca ich možností. Viac likvidity ovplyvní rozdielne triedy aktív rozdielnym spôsobom, a po prvý krát vyvstávajú obavy o rozsiahlu devalváciu mien, ktorej sme svedkom naprieč celým spektrom fiatných devíz.

Investície do týchto aktív sa zhodnotia najrýchlejšie, pretože sa jedná práve o tie, ktoré najviac zohľadnia infláciu a udržia si, alebo zvýšia svoju kúpnu silu. A to by malo byť prioritným cieľom investorov v tomto prostredí.

www.chrismartenson.com/