utorok 22. januára 2013

Auf Wiedersehen Herr Dollar



Minulý týždeň došlo k veľmi významnej a finančnými médiami hlavného prúdu striktne zamlčiavanej udalosti. Od druhej svetovej vojny Nemecko držalo veľké množstvo svojich zlatých rezerv v zahraničí, jednak z praktických dôvodov v časoch, keď svetová ekonomika a obchod fungoval na zlatom štandarde a taktiež kvôli hrozbe útoku štátov Varšavskej zmluvy. Tieto rezervy však neboli doteraz fyzicky preverené a Nemcom vždy stačilo dobré slovo spojencov o tom, že zlato leží spokojne v podzemných trezoroch. Minulý týždeň sa však Nemecko pridalo na stranu Iránu, Líbye a Venezuely. Aspoň podľa článku Mohameda El-Eriana, riaditeľa PIMCA, jedného z najväčších investičných fondov USA, ktorý pán CEO zverejnil na blogu Financial Times.

Čo také Nemecko spôsobilo? Drzosť najväčšiu – požiadalo o navrátenie svojich zlatých rezerv. Tie sú podľa oficiálnych čísel druhé najväčšie na svete. Nemecko plánuje v blízkych rokoch zlikvidovať svoje rezervy v Paríži o 100% a v USA o 20%. Zlato plánuje Budesbanka uskladniť na domácej pôde. Sledujúc manipulácie na zlatom trhu, nie je reakcia amerických finančných elít prehnaná. S každou fyzickou uncou zlata, ktoré opustí dolárový systém je z trhu odstránených stonásobne viac kontraktov papierového zlata. To spôsobuje problémy entitám snažiacim sa stláčať cenu drahých kovov prostredníctvom naked short sell, pretože výpadky fyzických kovov musia byť nahradené masívnymi short pozíciami. Napr. short pozícia JP Morgan na striebre vzrástla z 8 na 18 miliárd za posledné dva roky a javí sa, že JPM mali prsty aj v afére MF Global, pri ktorej zmizlo z alokovaných účtov zaujímavé množstvo fyzických kovov, ale aj kontraktov a hotovosti. (Len pripomeniem, že MF Global v tomto čase šéfoval Jon Corzine, bývalý riaditeľ Goldman Sachs, člen tej istej partičky ako Supermario Draghi (Goldman Sachs International) – predseda Európskej centrálnej banky, alebo najnovšie Mark Carney, novodosadený predseda Bank of England) 



S priam až absurdnými snahami krajín BRIC o import fyzických drahých kovov rastie stále tlak na dodávky fyzického zlata. Čína je jeden z najväčších producentov ale zároveň aj importérom kovu na svete. Okrem toho kumuluje obrovské množstvo striebra, pretože finančný systém tejto 5 000 rokov starej civilizácie bol historicky postavený na striebre. Nemecko sa preto pridalo na stranu krajín BRIC, čo môže ohnúť geopolitické a globálne finančné vektory minimálne na najbližšie desaťročia. Vypadá to tak, že Nemecko nebude hrať hru v rámci, ktorej západné finančné elity pre seba nechali zlato a zvyšku populácie západných krajín zanechali dlhy.

Je preto možné, že keď tlak v systéme TARGET2 voči Bundesbanke prekročí kritickú hranicu a náklady na zachovanie eura sa vyrovnajú nákladom na jeho opustenie, Nemci nechajú euro, ktoré im bolo vnútené ako podmienka výmenou za možnosť zjednotenia, a vytvoria po kolapse dlhovej štruktúry v rámci eurozóny opäť zlatú marku. Tá, rovnako ako v budúcnosti ostatné významné meny Eurázie – krajín Ruska, Indie a Číny, bude tvoriť kôš zlatom konvertibilných mien. Nemecko sa teda opovážilo udeliť ťažký úder manipulátorom na trhu drahých kovov a zároveň sa demonštratívne pridalo na stranu Eurázijskej aliancie. Takejto aliancii, ktorá by mala v Rusku obrovské zásoby surovín, hlavne ropy a plynu, v Číne veľkú zásobu lacnej pracovnej sily a v Nemecku technologickú bázu, by západní skrachovanci konkurovali len veľmi ťažko, uvedomiac si množstvo spoločného zlata, ktorým by kryli nový spoločný finančný systém. Zároveň by gigantické železničné projekty naprieč Euráziu umožnili výmenu tovarov bezprecedentným spôsobom. Takéto veci sú však v našim médiách tabu, aby náhodou Slováci nedostali rozum a nezačali participovať na týchto projektov, napríklad širokorozchodnou, alebo výstavbou logistických terminálov.

Ale naspäť ku kartelu, ktorý tlačí ceny drahých kovov nadol. Tie sú prvé, ktoré poukazujú na infláciu, preto je nutné ich držať na uzde. Zvlášť, keď sa potrebujú ešte stále určité skupiny zásobiť fyzickým zlatom. US Mint minulý rok prekonala opäť rekord v predaji zlatých mincí. Aj napriek stagnácii ceny počas posledného roku a pol. Na tlaku smerom nadol participuje aj Čína, aby mohla nakupovať kov za výhodnejšie ceny. Zatiaľ. Čína sa totiž na aukcii US dlhopisov už asi rok neukazuje. Dopyt zachraňujú Japonci a piráti z Karibiku. Krajina stredu totižto, na rozdiel od Japonska, nie je vazalom západných elít. Absurdnosť situácie najlepšie prezentuje dlhopisový trh USA, ktorý je na 250 ročnom maxime, pri prakticky nulových úrokových mierach. Navyše od 12. 12. 2012 Fed plánuje tlačiť 85 miliárd dolárov každý mesiac bez sterilizácie. Operácia twist, v rámci ktorej predaj krátkodobých dlhopisov generoval prostriedky na nákup dlhodobých papierov skončila a aby mohla byť zachovaná ilúzia stability dolárového finančného systému, musí dopyt nahradiť Fed nepriamo. Šaškáreň okolo dlhového stropu je len pre imbecilov z mainstreamových debilizátorov v tlačenej aj digitálnej forme. Je jasné, že jediné, čo môže Fed robiť je tlačenie peňazí, ako vysvetľujem vo svojej publikácií. Keď poklesne dopyt po US dlhopisoch a krajina bude nútená ponúknuť vyššie úrokové miery, najdemokratickejšej krajine sveta sa rozletí rozpočet. Systém tvorby peňazí založený na dlhu môže robiť jediné – expandovať až do bodu, v ktorom začne kolabovať. Treba si uvedomiť, že Veľká kríza začala, až keď Fed dvihol úrokové miery a Roosevelt bol nútený devalvovať dolár voči zlatu.

Takže Fed bude tlačiť 85 miliár z ničoho, za tieto peniaze bude skupovať hypotekárne balíky vybraných domácich finančných inštitúcií. Za tieto peniaze budú na oplátku veľké banky v USA vytvárať úverové swapy (špecifické deriváty tvorené rozdielom dlhopisov) a tak aj umelý dopyt po dlhopisoch. Samozrejme je otázne, koľko táto maškaráda bude trvať. Od posledného kvantitatívneho uvoľňovania v septembri ubehli tri mesiace a Fed musel k 40 miliardám mesačne pridať ďalších 45 miliárd vytvorených z ničoho. Horizont praskania tejto štruktúry, ktorá stojí na svetovom derivátovom trhu a 250ročnej bubline US dlhopisov, je možné sledovať 3-6 mesiacov od poslednej várky horúceho vzduchu z 12. 12. Je teda možné, že prognóza Maxa Keisera o aprílových otrasoch na trhoch sa môže zhmotniť. Jedným z veľkých hráčov v manipulácii úrokových mier US dlhopisov je práve JP Morgan, banka, ktorá je už teraz chytená v pozícii na striebre naked shortmi. Pod nôž pôjde pravdepodobne Morgan Stanley, na ktorú naložili čo sa naložiť dá a pustia ju dole strmým kopcom, podobne ako pred pár rokmi Bear Stearns, keď Dickovi Foldovi jeho banku explodovali pod nosom. Ako sa zdá, situácia sa vymkla západným elitám z pod kontroly a Nemci urobili to najrozumnejšie čo mohli – začali sa odpútavať od potápajúcej sa lode... samozrejme začali tým, že na záchranný čln nakladajú svoje zlato.  

Pre zaujímavosť, pár grafov o zlate a krajinách RIC

Import zlata z Hong Kongu do Číny v roku 2012


Zlaté rezervy Ruskej centrálnej banky od vzniku krízy




Import zlata do Indie - nárast za posledné roky

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára