Páni, naštartujte svoje Deloreany

V tohto týždňovej atmosfére hľadania nemeckého zlata (z čoho si dokonca aj náš najväčší, údajne finančný, plátok robil žarty) nový zaujímavý článok, ktorý možno ozrejmí niektoré nevyhnutnosti spojené s pomalým kolapsom menových systémov založených na dlhu. 

Autori: Lee Quaintance & Paul Brodsky z QBAMCO
Zdroj: zerohedge.com
http://www.zerohedge.com/news/2012-10-25/gentlemen-start-your-deloreans

 “Ak sú moje výpočty správne, keď toto baby dosiahne rýchlosť 88 míľ za hodinu… potom uvidíte.”

Vypadá to tak, že motory sa pomaly štartujú a onedlho sa možno opäť ocitneme v budúcnosti. Začiatkom tohto mesiaca veľmi rešpektovaný asset manager, ktorý začal pozície v zlate, vydal správu v ktorej vyjadril domnienky o relatívnej hodnote zlata. V správe bol použitý vzorec, ktorý porovnával kvantitu peňazí vo svete a množstvo svetového zlata. Výsledkom správy bolo, že použitím tejto kalkulácie by relatívna cena zlata bola 2 500 dolárov za uncu. Výrazne vyššia cena, než je súčasná spotová cena.

Analýza postavila hodnotu zlata na predpoklade návratu k zlatému štandardu, otvárajúc otázku: “čo keby sa celé svetové zásoby zlata použili na krytie globálneho objemu fiatnej meny?” Vo vysvetlení bolo uvedené, že na svete je približne 12,5 biliónov fyzických a elektronických peňazí a niečo vyše 155 000 metrických ton zlata, ktoré bolo doteraz vyťažené (čo by oprávňovalo nastaviť cenu zlata na približne $2 500/uncu, ak by mali byť v súčasnosti globálne bankové rezervy kryté zlatom). Ako viete, plne súhlasíme s konceptom vyjadrenia hodnoty prostredníctvom zlata, oceneného vo vzťahu ku kvantite rezerv (ako vyjadrenie ceny za uncu podľa Shadow Gold Price). Avšak, myslíme si, že by bolo dôležité vysvetliť nedostatky metódy uvedenej vyššie a ukázať argumenty, ktoré by presnejšie zohľadnili skutočnú súčasnú cenu zlata.


Ako prvé, nemyslíme si, že 12,5 bilióna je súčasná globálna monetárna baza a prečo nie je relevantným vyjadrením pre vyčíslenie ceny.

Jediný dôvod na konverziu fiatných peňazí na zlatý štandard by spôsobil pokračujúci finančný tlak, obzvlášť tlak z komerčného trhového priestoru, na redukciu hodnoty systemického kreditu. Tento tlak začal v roku 2008 a nútil centrálne banky tlačiť peniaze (bankové rezervy) prostredníctvom ktorých bolo možné spravovať a splácať tento kredit. V globálnom peňažnom systéme, v ktorom je budúca kúpna sila mien rešpektovaná a systém je vo všeobecnosti vnímaný ako solventný, nie je žiadna potreba pre prechod k fixnej výmennej miere (zlatému štandardu). Takže, akúkoľvek diskusiu o tomto prechode musí predchádzať stres vyvinutý v prostredí trhu – neustála vidina neobmedzeného tlačenia peňazí, ktorá ohrozuje budúcu kúpnu silu. Zlatý štandard by bol vyžadovaný zo strany globálnych komerčných obchodných partnerov a sporiteľov. Centrálne banky a ministerstvá financií by boli okamžite nútení zamedziť takémuto sentimentu prostredníctvom “fixácie” hodnoty ich mien k zlatu.

Preto pre vyčíslenie v kalkuláciách by nemala byť použitá úroveň súčasného objemu peňazí ale množstvo nekrytého kreditu v systéme (takže globálne aktíva bánk). (Fiatné meny sú prevažne dlhové meny, vytvorené primárne v bankovom systéme ako nekryté dlhy, ktoré vytvárajú určitú formu depozitu.) A pre to si myslíme, že najvhodnejším benchmarkom je kalkulácia globálnych bankových aktív – čo je okolo 100 biliónov – nie 12,5 bilióna globálnej monetárnej bázy.

Po druhé, aby mohlo byť zlato použité ako peniaze v systéme globálneho štandardu pod dohľadom vlád, ako denominátor musia byť použité oficiálne zlaté zásoby – nie objem zlata, ktorý bol doteraz vyťažený. Inak by mechanizmus zlatého štandardu – schopnosť vlády garantovať výmenu meny za zlato vo fixnej miere – nefungoval.

Ako uvádza World Gold Council, okolo 31 000 ton zlata je oficiálne držaný v oficiálnych rukách (len asi 20% celkového vyťaženého zlata na svete). Centrálne banky nemajú žiadne legálne alebo etické právo na držanie celkového objemu 155 000 ton držaných súkromne. Z tohto vyplýva, že základ v kalkuláciách by mal byť oveľa bližšie k 31 000 tonám, než 155 000 ton.

Takže súhlasíme s logikou pomeru monetárnej bázy k držaniu zlata za účelom zistenia “skutočnej hodnoty” (ako v Bretton Woods alebo v našich Shadow Gold Price), avšak veríme, že racionálna hodnota konverzie k zlatému štandardu by bola niekoľko krát vyššia ako 2 500 dolárov za uncu.

Povzbudzuje nás, že aj niektorí z najväčších a najsofistikovanejších svetových investorov do finančných aktív začínajú komponovať peniaze a zásoby zlata do ich analýz súčasnej hodnoty devíz a tým pádom aj v alokáciách ich portfólií. Veríme, že pomalá orientácia smerom k zlatu sa zvýši výrazne s tým, ako sa investori, doteraz zahľadení do akcií a dlhopisov, taktiež uberú rovnakým smerom.

Ako by vypadala transformácia

Takže, kroky nášho návrhu mechanizmu prechodu na systém plných rezerv, zlatý štandard a úplne splatenie štátneho dlhu USA:

1.      Fed skúpi všetky existujúce aktíva bánk vytvorením monetárnej bázy v pomere jedna k jednej (depozity sú nahradené monetárnou bázou, ktorá redukuje páku bánk k hodnote 1).

2.      Od bánk je proporcionálne vyžadované, aby požičiavali peniaze iba proti termínovaným vkladom, ktoré môžu využiť (banky sa stanú sprostredkovateľom kreditu, nie jeho tvorcami).

3.      Zároveň Fed nakúpi zlato od Ministerstva financií za cenu, pri ktorej môže plne financovať štátny dlh (áno, nekryté záväzky ostanú nefinancované – ako Social security, Medicare a pod. pozn. Marek).

4.      Fed následne garantuje výmenu hodnoty existujúcich záväzkov z monetárnej bázy proti zlatu, ktoré by držal ako rezervy (klasický zlatý štandard).

Teoreticky, veľkosť existujúcej monetárnej bázy ostane stabilná a nebude potrebné žiadne zníženie kúpnej sily existujúcich držiteľov devíz. Nastane redistribúcia bohatstva, ktorá vznikne precenením, smerom od držiteľov nezlatých aktív k držiteľom zlata a ktorá bude sprievodným produktom zníženia páky bankového systému. Nastala by bez ohľadu na to, či bude precenenie vyžadovať trh alebo bude riadené politicky.

Zatiaľ čo niektorí komentátori argumentujú, že USA môže dať svoj finančný dom do poriadku len tak, že bude viesť obchodný alebo rozpočtový prebytok. Zdá sa však, že ak by boli precenené oficiálne zásoby zlata do tejto miery, nebude potrebný žiadny rozpočtový alebo obchodný prebytok. Avšak ak by pokračovala politika deficitov, v dlhodobom horizonte by USA o svoje zásoby zlata prišli a dôvera v dolár by začala klesať.

Praktické kroky

Fed by zaplatil ministerstvu financií za zlato, platiac pri tom cenu dostatočne vysokú na to, aby poskytla prostriedky pre refundáciu CELÉHO štátneho dlhu. Pri súčasnej miere bankových aktív v USA a ich pomere k monetárnej báze by musela byť jeho cena 5 až 6 krát vyššia ako je jeho spotová cena v súčasnosti. V dôsledku devalvácie dolára pomerom k zlatu, je jasné, že Fedu by vyhovovalo podporiť zlato, ako svoju vlastnú rezervnú bázu pre pokračovanie jeho činnosti.

V celku, aktíva bánk sú hodnotené s prémiom k trhovej hodnote a tak banky veľmi radi vymenia tieto aktíva za cenu viazanú na trh. Banky by boli následne motivované ponúknuť úrokové miery a podmienky termínovania pre sporiteľov, ktoré reflektujú možnosti bánk požičiavať peniaze (ako by to v skutočnosti malo byť). (Zmizla by zo systému súčasná absurdná páka a zabránilo by sa špekulatívnym investíciám, ktoré odčerpávajú prostriedky pre technologický a sociálny pokrok, pozn. Marek)

Strach z toho, že cenné papiere USA by následne po devalvácii voči zlatu započali voľný pád do bezodnej diery sú neopodstatnené. Tieto záväzky by boli okamžité kryté v plnej miere prostredníctvom zlata predaného Fedu ministerstvom financií. Neboli by potrebné žiadne ponuky zahraničných verejných ani súkromných subjektov.

Teoreticky, bankové aktíva/pôžičky, ktoré by Fed skúpil by mohli byť ocenené na 90% ak by to bolo potrebné a stále by táto skutočnosť nemala vplyv na solvenciu Fedu. Fed by jednoducho precenil zlato X krát, aby zachoval určitý kapitálový tlmič. (Nakoniec, Fed je monopolný zabezpečovateľ monetárnej bázy)

Niektorí sa domnievajú, že takýto manéver by vytavil tlaku entity mimo USA, ktoré majú v dolároch denominované pôžičky. S tým sa nedá súhlasiť, pretože peňažná zásoba dolárov, ktorá pôvodný dlh podporila, by ostala nezmenená. Taktiež sa ozývajú hlasy, že pokladničné poukážky ministerstva financií USA by boli vystavené zníženiu ratingu v dôsledku tohto kroku. Hlúposť. Nič by sa nestalo, okrem toho, že by nastala výmena monetárnej bázy od Fedu k Ministerstvu a zlata od ministerstva Fedu. Takže, ak by sa niečo udialo, bolo by to zvýšenie ratingu, pretože splácanie dlhu by bolo okamžite zabezpečené monetárnou bázou vytvorenou predajom zlata Fedu.

Ako povedal Marty McFly: „Myslím, že ste na to ešte nie ste pripravení. Vaše deti to ale budú milovať.”