Zásoby uhľovodíkových zdrojov energie pre podporu svetového ekonomického rastu

Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom

Uhľovodíkové palivá na našej planéte predstavujú obmedzené zdroje energie. Na základe odhadov BP Statistical Review of World Energy z júna 2008 sa zásoby ropy pohybujú na úrovni 42 rokov, uhlie 133 rokov a zemný plyn 60 rokov (BP Statistical Review of World Energy June 2011, 2011). Očakávania sú rátané ako odhad pri súčasnej miere spotreby.  Ak aplikujeme kalkuláciu porovnávajúcu rezervy a mieru spotreby, potom rátame, aké časové obdobia vydržia zásoby pri súčasnej miere ich využívania. Miera súčasného využívania však nestačí pri vytváraní si obrazu o miere využívania zdroja v budúcnosti. Spotreba zdroja by sa musela ustáliť na súčasnej miere, aby bolo možné tvrdiť, že jednotlivé zdroje vydržia dané obdobie Ako bolo preukázané vyššie, potreby svetovej ekonomiky rastú exponenciálne. Spoliehanie sa na súčasnú mieru spotreby energetických zdrojov je zavádzajúce. Spotreba uhľovodíkových palív však nemôže byť predpovedaná iba na základe rastu spotreby. V odhadoch dostupnosti energetických surovín je nutné zohľadniť fyzické možnosti ťažby energetických surovín. A to ako po kvantitatívnej stránke možnosti ťažby tak aj kvalitatívnych vlastností energetických komodít.

V Spojených štátoch rástla domáca produkcia ropy až do začiatku sedemdesiatych rokov. V tomto čase sa USA, ktoré vtedy boli pokladané za krajinu s prebytkom ropy, dostali do situácie, kedy začala ich domáca spotreba prevyšovať možnosti domácich zdrojov. Navyše nielenže v tomto čase spotreba prevýšila zdroje ropy v USA, ale samotná domáca produkcia ropných nálezísk začala klesať. Od sedemdesiatych rokov má ropná produkcia v USA klesajúci trend. V súčasnosti naďalej prebieha ťažba ale jej úroveň poklesla na mieru produkcie aká bola v tejto krajine tesne po druhej svetovej vojne a to aj napriek neustále sa zvyšujúcej spotrebe a cene tejto suroviny. V rokoch 1970-72 dosiahli USA vrchol objemu ťažby ropy z domácich ropných polí. Predikcie ukazovali, že zásoby tejto krajiny sú dostatočné na ďalších 50 rokov avšak fyzicky nebolo možné zo zeme extrahovať rovnaké množstvo ropy ako v časoch maxima. Produkcia ropy odvtedy postupne klesala. Získavanie ropy zo zdrojov na Aljaške na jedno desaťročie stabilizovalo situáciu, avšak dlhodobý trend poklesu sa zachoval, ako je to vidieť na obrázku 25 (Modrá čiara – produkcia ropy bez účasti aljašských zdrojov).

Obr. 25: Ropná produkcia v USA vrátane nálezísk na Aljaške

Zdroj: US Informačná agentúra pre energie

Dostupné na: http://www.declineoftheempire.com/2011/03/where-is-us-oil-production-going.html

Produkcia ropy sleduje krivku, ktorá sa podobá na zvonovitú krivku logistickej funkcie. Predpoklad, že ropná produkcia dosahuje vrchol prilizne v polovici vyčerpaných zdrojov, prezentoval geofyzik M. King Hubbert v roku 1956 pred Americkým ropným inštitútom. Vyslovil úvahu, súdiac na základe profilu produkcie jednotlivých ropných studní a polí, že USA približne v roku 1970 dosiahnu vrchol produkcie ropy a následne bude produkcia klesať. V tom čase nebola jeho teória braná príliš vážne v rámci odbornej obce, pretože v nej panovala paradigma prakticky nevyčerpateľných zásob ropy. Krivka, ktorá popisuje vyčerpanie zdrojov uvedeným spôsobom, bola nazvaná Hubbertov kopec.

Sú dva hlavné dôvody, prečo má produkcia ropy tento charakter a v určitom bode dosahuje vrchol. Tým prvým je geologický profil jednotlivých ropných studní a polí. Ložisko ropy nie je uzavretá nádoba plná ropy. Priestor v ktorom sa nachádza tekutá ropa je vyplnený úlomkami hornín a občas aj vodou. Navŕtaním ropného ložiska sa odsáva ropa z hornín silne nasiaknutých tekutou ropou, pričom v začiatkoch ťažby je tekutej ropy dostatok a extrahovať ropu je ľahké. Keď sa však ropa odčerpáva po určitú dobu, jej objem v hornine poklesne natoľko, že ropu je potrebné z horniny odsávať intenzívnejšie a s väčšími nákladmi. Preto čím dlhšie sa ložisko vyčerpáva, tým náročnejšie je ropu extrahovať. Do jedného ložiska sa preto spraví viacero vrtov, ktoré síce zvýšia množstvo odčerpávanej ropy avšak urýchľujú jeho vyčerpanie. Ropa je z ložiska extrahovaná čoraz rýchlejšie a jeho produkcia neustále rastie. Po čase je ložisko natoľko vyčerpané, že aj napriek novým vrtom, nie je z neho možné odčerpávať stále väčšie množstvo. Produkcia ložiska dosiahne v určitom bode vrchol a následne upadá až dovtedy, kým je ešte ekonomické ropu z ložiska ťažiť, aj napriek tomu, že ložisko je vyčerpané len z polovice. S druhou polovicou objemu ropy sú spojené čoraz vyššie náklady a komplikácie pri jej získavaní. Náklady na ťažbu sa vyrovnajú cene komodity a ďalšia ťažba je neekonomická.  Keď tento postup aplikujeme na všetky ropné polia v danej krajine, získame jej celkový profil ťažby, tak ako je to na obrázku 26. Súčet ťažby všetkých zdrojov v krajine vytvorí Hubbertov kopec – profil produkcie komodity v krajine. Po dosiahnutí jeho vrcholu nie je možné zachovať maximálnu mieru produkcie a domáci trh je tak odkázaný na import ropy alebo jej produktov, ak si chce zachovať rovnakú mieru ich spotreby.

Obr. 26: Vyčerpávanie jednotlivých ropných studní a polí, ktoré tvorí produkčný profil krajiny

Dostupné na: http://www.energybulletin.net/primer.php

Ropný vrchol bol dlhú dobu pokladaný iba za teóriu, kým v sedemdesiatych rokoch nenastal v USA ropný šok. Interpretácia ropného vrcholu býva často zjednodušená ako koniec zdrojov ropy. Popis priebehu čerpania ropných (a nielen ropných) zdrojov však ukazuje, že spotreba suroviny sa zrýchľuje, až kým nedosiahne určitú hodnotu, za ktorou nie je fyzicky možné alebo ekonomicky výhodne ťažiť väčší objem. Ak sa tak stane, produkcia zdroja postupne klesá. Scenár je aplikovateľný na ropnú studňu, nálezisko, krajinu a aj globálnom meradle. V Spojených štátoch nastal vrchol produkcie okolo roku 1970  na úrovni 10 miliónov barelov denne. Dnes, o 40 rokov neskôr, je produkcia v tejto krajine na úrovni 5 miliónov barelov denne. Ropný vrchol teda nie je teória ale 40-ročný fakt. (Marterson, 2011, s. 146)

Druhým dôvodom, prečo získavanie zdrojov dosahuje svoj vrchol a potom postupne klesá, je ekonomické uvažovanie pri ťažbe nerastného bohatstva. V súvislosti s ťažbou surovín sa ťažobný podnik snaží o maximálnu možnú mieru zisku a preto využije zdroj, ktorý obsahuje najviac užitočnej suroviny. Toto správanie možno prirovnať k zberu nízko rastúceho ovocia. Keď si máme možnosť vybrať, najskôr uspokojíme svoje potreby s čo najmenším úsilím. Ako prvé spotrebujeme zdroje, ktoré majú vysokú užitočnú hodnotu a sú ľahko dostupné. Ak má podnik možnosť výberu, bude ťažiť ropu ľahko dostupnú a kvalitnú. Keď sa dostupné zdroje vyčerpajú, potom musíme využiť zdroje menej hodnotné alebo také, s ktorými sú spojené vyššie náklady. Prístupom nízko rastúceho ovocia k energetickým zdrojom surovín sa svetová produkcia dostáva do paradoxnej situácie. Svetová ekonomika vyžaduje neustále narastajúci prísun energetických surovín. V budúcnosti, z povahy súčasného hospodárskeho a finančného systému, sa očakáva vyššia spotreba, ako v súčasnosti. Na jednej strane globálna spotreba vyžaduje čoraz väčší objem energetických surovín, na druhej strane v budúcnosti musíme rátať s ich klesajúcou dostupnosťou a kvalitou. Z teoretického pohľadu, globálna spotreba energie stavia proti sebe dve krivky s exponenciálnym charakterom. Prvá je exponenciálny nárast dopytu po surovinách a druhá (klesajúca strana Hubbertovho kopca) exponenciálny pokles ropnej produkcie. Charakter týchto javov môže mať dramatický vplyv na vývoj svetovej ekonomiky, ktorá vyžaduje svoju neustálu expanziu. Obe krivky môžu proti sebe expandovať veľmi rýchlo, behom krátkeho časového obdobia, bez možnosti vykonania opatrení v rámci svetovej ekonomiky.

 Pokles možnosti využívať energetické suroviny uhľovodíkových palív so sebou prináša komplikácie nielen v oblasti medzinárodného obchodu ale aj produkcie vstupných komodít, potravín a výroby. Rastúci dopyt a klesajúca ponuka energetických surovín bude mať podobný efekt ako ropný šok sedemdesiatych rokov. Prudký nárast cien ropy pod vplyvom akcelerácie požiadaviek ekonomiky a poklesu fyzických možností ropnej produkcie ovplyvní ceny všetkých komodít pri ktorých produkcii sa intenzívne využívajú uhľovodíkové palivá. V období posledných desaťročí vznikla paradigma neustálej možnosti rastu spotreby energií. Základné produkčné schopnosti ekonomiky sa stali závislé na vstupoch lacnej a dostupnej energie. Intenzívne využívanie uhľovodíkových palív v procese ťažby nerastných surovín, poľnohospodárskej výroby a svetového obchodu umožnili každý rok spotrebovať viac ako rok minulý. Vytvorili pre časť svetovej populácie možnosť pohodlného života. Zároveň sa však takýto model globálneho ekonomického rastu stal závislý na expandujúcej energetickej spotrebe. Zvýšenie cien energetických surovín sa premietne komplexne do celej ekonomiky obmedzením dostupnosti tovarov a služieb a nárastom svetovej inflácie.

Čistá energia

S problematikou zhoršovania kvality energetických zdrojov súvisí využitie čistej energie. V určitej časti odborného spektra panuje názor, že nedostatok energetických surovín sa dá vyriešiť intenzívnejším využitím energie v procese získavania surovín. Teda využitím energie na produkciu energie. Aby bolo možné energiu využiť, je nutné najprv energiu vynaložiť. Ak chceme využiť energiu z benzínu, musíme najskôr spotrebovať energiu na prieskum ložiska, na ťažbu ropy, prepravu ropy do rafinérie a nakoniec na rafináciu benzínu z ropy destiláciou. Spotrebovaná energia, využitá na získanie nových zdrojov energie, určuje objem čistej energie – energie, ktorá je reálne k dispozícii. Spotrebu takto vyťaženej energie je možné rozdeliť do niekoľkých kategórií, v závislosti na požiadavkách spoločnosti, z hľadiska energetických priorít (graficky je tento proces znázornený na obrázku 27):

1.      Energia vynaložená na ťažbu suroviny – energia vynaložená pri práci ťažobných strojov, čerpadiel ropy, na budovanie ťažobných plošín a podobne. Bez tejto energie nie je možné ropu extrahovať z ložiska a je preto prioritou pri získavaní novej energie. V dnešnej dobe nenájdeme energetické zdroje dostupné bez vynaloženia energie na ťažbu. So znižovaním kvality ložísk sa tento podiel energie s časom zvyšuje.

2.      Energia vynaložená na udržanie energetickej infraštruktúry – energia sa taktiež spotrebuje v procese budovania a udržovania energetickej infraštruktúry. Vyťaženú energetickú surovinu je nutné transportovať ropovodmi alebo nákladnou prepravou na spracovanie. Do tejto kategórie patria aj rafinérie, prístavy a zásobníky ropných produktov.

3.      Čistá energia – je energia vyčlenená na spotrebu, po tom, čo sme vynaložili energiu na získanie energie, zostatok môžeme spotrebovať ľubovoľne. Po tom, čo bola zabezpečená energia na ťažbu, prepravu a spracovanie energetickej suroviny, zvyšná energia je k dispozícii na spotrebu. Aj táto kategória podlieha prioritám, pretože z čistej energie sa zabezpečujú základné životné potreby ale aj luxusný životný štýl (prioritou sú samozrejme základné potreby, po ich uspokojení sa môže zvyšná energia využiť napríklad na cestovanie, zábavu a podobne).

Obr. 27: Znázornenie podielu využitia energie v procese energetickej produkcie

Zdroj: Autor

Veľké objemy energetických zdrojov neznamenajú veľké objemy energie ktorú je možné spotrebovať, ak je na ich využitie nevyhnutné investovať veľké množstvo energie. Intenzívne využívanie energetických surovín a ekonomické uvažovanie pri ich ťažbe spôsobuje, že ako prvé sú využité také zdroje energie, s ktorými sú spojené najnižšie vstupy. Prioritne sa spotrebujú ložiská výnosné, s nízkymi energetickými investíciami. Po ich vyčerpaní sa ťažba presunie na menej výnosné ložiská, s ktorými sú spojené vyššie energetické vstupy. To značí, že čím ďalej, tým viac energie sa spotrebuje na ťažbu a prepravu energie. S rastom energetických vstupov následne klesá čistá energia, ktorú je možné využiť pre potreby ekonomiky. Energia k dispozícii v budúcnosti bude týmto správaním ovplyvnená a otázne bude nie len koľko je overených rezerv energetických zdrojov ale aj aké budú energetické náklady s nimi spojené. Budúcu produkciu treba vyjadriť nie v absolútnych číslach, ale relatívnych. Pri projekcii množstva využiteľnej energie pre potreby svetovej ekonomiky je nevyhnutné zarátať dostupnosť budúcich zdrojov a energetické náklady na ich získanie. Úroveň čistej energie je možné vyjadriť pomerom získanej energie k energii investovanej. Tento pomer sa označuje EROEI (Energy Returned on Energy Invested):

Takto vyjadrený pomer určuje, koľko jednotiek energie je nutné investovať, aby sme získali jednotky nové. Ak je pomer 100:1, potom investovaním jednej jednotky energie získame 100 nových energetických jednotiek. Takýto zdroj energie je efektívny a umožňuje naplniť náročné požiadavky spotreby svetovej ekonomiky. Ak je však pomer 3:1, potom pri spálení jednej jednotky energie získame tri nové energetické jednotky. Pri takomto pomere však musíme rátať s tým, že až jedna tretin novo získanej energie sa musí zužitkovať na získanie energie v budúcom období, inak nemôže byť zachovaná produkcia energie na rovnakej úrovni a začne klesať. 

Podľa štúdie New York Academy of Science (Hall, Murphy, 2010) z roku 2010 majú staré náleziská, využívané v tridsiatych rokoch v USA, EROEI 100:1. V roku 1970 klesli hodnoty na úroveň 30:1 a v roku 2005 to bolo len 12:1. EROI je možné graficky vyjadriť na línii, ktorá oddeľuje plochu čistej energie a plochu investovanej energie a vytvoriť tak graf zvaný energetický útes (viz. obrázok 28). Na obrázku je znázornený pokles efektivity využívania ropy v USA. Znižovanie kvality energetických komodít je faktom, s ktorým treba pri projekcii budúcej dostupnosti lacnej energie rátať. Konvenčná ropa predstavuje 30% z celkových svetových zásob ropy. Jedná sa o ľahkú ropu z ktorej je jednoduché získať palivá rafináciou. Avšak až 55% percent zásob tvoria ropné piesky a extra ťažká ropa (Hall, Murphy, 2010). Získanie energie z tohto typu surovín je energeticky veľmi náročné. EROEI ropných pieskov sa pohybuje medzi 4:1 až 2:1 (Hall, Murphy, 2010). Po druhej svetovej vojne bolo dostupné veľké množstvo lacnej energie vo forme sweet crude oil, ľahkej tekutej ropy, ktorej EROEI sa pohybovala na úrovni 90:1. S touto ropou boli spojené minimálne náklady, vytekala zo zeme pod vlastným tlakom a na získanie paliva ju stačilo prefiltrovať. V súčasnosti je ekonomické spaľovať zemný plyn s EROEI 12:1 na produkciu palív z ropných pieskov, ktorých EOREI sa pohybuje okolo úrovne 3:1.

Obr. 28: Znázornenie podielu využitia energie v procese energetickej produkcie

Zdroj: Autor, spracované podľa Heiberg, 2011, s. 11

Pokračovať na ďalšej kapitole: Vrchol globálnej produkcie ropy - Alternatívy ropy a ropných produktov

Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom

Vrchol globálnej produkcie ropy - Alternatívy ropy a ropných produktov

Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom

Exponenciálny nárast potrieb svetovej ekonomiky, popri klesajúcich zásobách lacnej ropy, vytvára predpoklad pre globálny ropný vrchol. Ropný vrchol neznamená, že behom krátkeho času svetová ekonomika spotrebuje ropu. Ak dosiahneme maximálnu možnú produkciu ropy, bude to znamenať, že sme spotrebovali polovicu jej svetových zásob a druhá polovica je stále k dispozícii. Avšak prvú polovicu tvorila ropa s vysokým energetickým obsahom, ľahko dostupná a hlavne lacná. Druhá polovica, ktorá je stále k dispozícii, bude umiestnená na ťažko dostupných miestach a bude nižšej kvality. Ceny ropy z tejto polovice však budú nad úrovňou maxím polovice prvej. Svetová ekonomika dosiahla zatiaľ maximálnu úroveň cien ropy niekoľko dolárov pod 150 dolárov za barel. Drahú ropu si však globálna ekonomika nemôže momentálne dovoliť a nemohla si ju dovoliť ani pred vznikom hypotekárnej krízy. Ak svet prekročí ropný vrchol, musíme očakávať drastické zmeny v systéme svetového obchodu. Náklady na nachádzanie nových nálezísk kvalitnej ropy každým rokom rastú. Medzi rokmi 2003 a 2009 sa náklady na objav jedného barelu ropy strojnásobili. Na obrázku 29 je znázornené porovnanie nákladov na objav jedného barelu ropy a cenou ropy za barel na svetových trhoch. Je zrejmé, že ceny ropy musia rásť, aby pokryli nájdenie nových zdrojov čierneho zlata (treba pripomenúť, že sa jedná iba o náklady spojené s objavom, nie sú zarátané náklady spojené s ťažbou a prepravou). Súčasnú situáciu popísal Jeremy Gilbert, bývalý hlavný ropný inžinier spoločnosti British petroleum na Washingtonskej konferencii Peak Oil Conference v októbri 2010: „Polia, ktoré sa momentálne chystáme využiť sme poznali dlhú dobu, ale práve tieto boli príliš komplexné, rozdrobené a príliš náročné na vŕtanie. Súčasná technológia a znalosti sú na vyššej úrovni. Čo je dobré, pretože tieto polia sú to čo nám ostalo“ (Heinberg, 2011, s. 108)
 

 Obr. 29: Porovnanie nákladov spojených s nájdením jedného barelu ropy s jeho cenou

Zdroj: Agentúra Reuters

Dostupné na: http://uk.reuters.com/article/2010/02/11/idUKLDE6191WK

               

Ako bolo prezentované vyššie, USA zažili ropný vrchol nazačiatku sedemdesiatych rokov. Do roku 1970 rástla produkcia ropných polí v spojených štátoch exponenciálne, dosiahla vrchol a následne postupne klesala. Ropný šok vplyvom domáceho ropného vrcholu v USA nastal 40 rokov po tom, čo táto krajina prešla vrcholom objavov nových ropných nálezísk. Do hľadania ropy sa investovalo čoraz väčšie množstvo prostriedkov a hľadali sa čoraz väčšie náleziská tejto suroviny. Vrhol objavov ropných zdrojov v USA nastal v roku 1930 a od tohto bodu ďalej sa nachádzali čoraz menšie zásoby. Objavy ropných polí sa odvíjali podľa obdobného scenára, ako ropný vrchol o desiatky rokov neskôr. Vývoj nálezísk a produkcie je znázornený na obrázku 30. Od roku 1930 objem nových ložísk klesal avšak spotreba sledovala exponenciálnu krivku, čo viedlo k ropnému vrcholu a následnému šoku ekonomiky v roku 1970.

Obr. 30: Porovnanie vývoja nálezísk a spotreby ropy v USA

Dostupné na: http://ibiblio.org/tcrp/sidebars/extraction.html

Svetové náleziská ropy prechádzajú podobným vývojom. Vrchol ropných nálezísk dosiahol svoj vrchol na konci šesťdesiatych rokov. V nasledujúcich dekádach sa nachádzali ropné ložiská so stále menším objemom. Predpokladaný vývoj nových zdrojov je nepatrný v porovnaní so zásobami ropy, ktoré mala svetová ekonomika k dispozícii za posledné desaťročia. Hubbertov kopec a vývoj ropných zdrojov v USA môžu poslúžiť na extrapoláciu vývoja svetových možností využívania a cien ropy v budúcnosti. Situácia je zachytená na obrázku 31.

Obr. 31: Porovnanie vývoja nálezísk a spotreby ropy vo svete

Zdroj: Association for the Study of Oil and Gas

Dostupné na: http://condition.org/as95-6.htm

Ak by sme brali v úvahu, že medzi maximom dosiahnutých objavov a maximom dosiahnutej ťažby existuje približne 40 ročný priesto, potom rok 2010 bol rokom v ktorom globálny ropný trh zažil vrchol produkcie. Viacerí autori uvádzajú rok 2010, ako rok ropného vrcholu. Niektorí odborníci (Marterson, Greer) na problematiku však poukazujú na rok 2005. Greer, ktorý sa otázkami ropného šoku a ropného vrcholu zaoberá od sedemdesiatych rokov a na tému vydal viacero publikácií, poukazuje na fakt, že „zásoba ropy, ktorá tvorí zhruba 40% svetovej spotreby energie, dosiahla vrchol v roku 2005 a odvtedy pomaly upadá“ (Greer, 2011, s. 24). Marterson popisuje stav na trhu ropy pred vznikom hospodárskej krízy: „jeden z fascinujúcich javov, ktorý môžeme sledovať je, že konvenčná produkcia ropy crude zostala plochá, na nezmenenej úrovni, medzi rokmi 2004 až 2008, kedy cena vystrelila z 50 dolárov za barel na 147 dolárov za barel. Ak bol niekedy dôvod dostať ropu zo zeme na svetové trhy, bolo to práve v tomto období strojnásobenia ceny ropy. Avšak nestalo sa tak. Prečo? Dosahuje azda ropná produkcia svoje limity?“ (Marterson, 2011, s. 146)

Správa World Energy Outlook z roku 2010, ktorú každoročne spracováva Medzinárodná agentúra pre energiu v spolupráci s OECD uvádza, že globálna produkcia ropy už nepresiahne výšku z roku 2006, kedy denná produkcia dosiahla 70 miliónov barelov za deň. (World Energy Outlook 2010, 2010, s. 6) V správe z roku 2008 bol uvedený  odhad priemerného poklesu všetkých existujúcich ropných polí o 6,7 percenta ročne. (World Energy Outlook 2010, 2010, s. 243) Ak v týchto rokoch svet dosahuje ropný vrchol, potom ozdravenie svetovej ekonomiky nebude možné. A to z týchto dôvodov:

1.      Ozdravenie ekonomiky vyžaduje hospodársky rast, aby mohli byť uspokojené dlhy generované ekonomikami a spotrebiteľmi za posledné desaťročia. Globálny ekonomický rast vyžaduje neustály nárast množstva dostupnej energie.

2.      Globálny ekonomický systém bude musieť podstúpiť transformáciu smerom k produkčným modelom s nižšími energetickými vstupmi, čo môže byť počas dlhovej krízy a nedostatku kapitálu značne problematické.

3.      Náhly nedostatok energetických surovín môže spôsobiť prudký pokles svetového HDP, v dôsledku čoho by sa pyramída akumulovaných dlhov mohla zrútiť a spôsobiť pád globálneho finančného systému.

 Alternatívy ropy a ropných produktov

Transformácia ekonomiky na iné zdroje energetických surovín by bola spojená s vysokými nákladmi. Jedná sa o veľmi náročný proces, ktorý by musel prebehnúť veľmi rýchlo. Ropa, najlacnejší a najviac koncentrovaný zdroj energie, aký ľudstvo využíva, doteraz nemá konkurenta v oblasti užitočnosti pre svetovú ekonomiku. Nové technológie problém nedostatku pohonných hmôt nevyriešia, pretože nové technológie nie sú zdrojmi energie. Náhrada ropnej spotreby iba pre USA by vyžadovala ekvivalent 52,4 kvadrilióna watt hodín energie ročne. Tento ekvivalent by sa dal porovnať s (Marterson, 2011, s 20):

·        Viac ako 6 800 nukleárnymi reaktormi, ktoré by museli pracovať s rovnakou efektívnosťou, ako súčasných 104 reaktorov, ktoré sú v USA funkčné (čiže o viac ako 6 400 nukleárnych reaktorov, ktoré v súčasnosti vo svete operujú).

·        Približne 6 miliónov nových jeden megawattových veterných elektrární, ktoré by museli pracovať 24 hodín denne za neustále stabilného vetra, alebo 17 miliónov, ktoré by pracovali za realistickejších podmienok.

·        Skoro 53 tisíc kilometrov štvorcových zemskej plochy pokrytej solárnymi panelmi (v ideálnych podmienkach juhozápadu USA s dostatkom slnečných dní).

·        Viac ako 66,7 milióna kilometrov štvorcových úrodnej pôdy vyčlenenej výhradne na produkciu biopalív, čo predstavuje asi 135% svetovej poľnohospodárskej pôdy.

Tieto čísla predstavujú iba spotrebu ropy v ekonomike USA, ktorá spotrebuje približne štvrtinu jej svetovej produkcie. Ak by mali byť aplikované na celý svet, museli by byť vynásobené číslom 4. Aj keby bola vytvorená kombinovaná substitúcia rôznych alternatívnych prístupov produkcie energie, vyžadovala by konverzia svetovej ekonomiky masívne investície a obete na to, aby sa zachoval súčasný stav svetového hospodárstva. Samozrejme, ak by sme nebrali do úvahy nevyriešenú svetovú dlhovú krízu. Aké alternatívy sú k dispozícii?

Nukleárna energia

Nukleárna energia predstavuje pokrokovú technológiu získavania energie z jadrového paliva. Výstavba jadrovej elektrárne je náročný a investične nákladný projekt. Je nepravdepodobné, že by si všetky štáty mohli dovoliť nahradiť fosílne palivá jadrovou energiou behom budúcej dekády. Získanie energie z jadrového paliva, ako náhrady ropy, je nielen technicky a investične zložité, ale vyžaduje veľké množstvo energie na zabezpečenie surovín, výstavbu a prevádzku jadrových zariadení. Výroba uránového paliva je taktiež energeticky nákladná a počas éry drahých energií bude nerentabilná. Navyše, uránové zásoby nasledujú krivku ropného kopca. Bohaté uránové rudy sa nachádzajú v súčasnosti iba v Kanade a ich množstvo je obmedzené. S rafináciou skromnejších rúd v budú budúcnosti spojené zvýšené náklady. Cena jadrového paliva bude v budúcnosti rásť aj kvôli vyčerpaniu jadrového materiálu z programu Megatons to Megawatts, v rámci ktorého sa v súčasnosti až 13% jadrového paliva vyrába z jadrových hlavíc bývalého sovietskeho arzenálu (WNAMW, 2009).

Uhlie

Ako už bolo prezentované, uhlie poskytuje rozvojovým ekonomikám lacný zdroj energie. Jeho zásoby sa odhadujú na 133 rokov (pri súčasnej miere spotreby) (BP Statistical Review of World Energy June 2011, 2011). Exponenciálny trend (viz. Obrázok 15) jeho súčasnej spotreby toto číslo reálne znižuje. Ak by sme k tomu zrýchľujúcemu tempu vyčerpávania zásob uhlia pridali dodatočnú spotrebu v rámci náhrady ropných palív, potom spotreba svetových zásob uhlia by sa zrýchlila dramatickým tempom a boli by vyčerpané behom niekoľkých desiatok rokov. Uhlie ani urán nie je možné využiť ako náhradu v systéme medzinárodného tranzitu tovaru. Takáto zmena by vyžadovala masívnu zmenu svetového obchodu od dopravných prostriedkov po infraštruktúru transformácie energie z uhlia a uránových rúd na formu vhodnú pre nové prepravné prostriedky. Spaľovanie uhlia má taktiež svoje závažné ekologické dôsledky. Zvýšenie cien energetických surovín v dôsledku prekonania ropného vrcholu a rapídneho nárastu dopytu po tejto komodite v budúcnosti spôsobia nárast jeho ceny. Výroba tekutého paliva z uhlia je z dôvodu vysokých energetických vstupov neefektívna. Príčinou sú vysoké energetické výdavky pomerom k získanej energii. Na konštrukciu funkčnej rafinérie tekutého paliva vyrábaného z uhlia s dennou produkciou 50 000 barelov je potrebná investícia 5 miliárd dolárov. To znamená, že svetová ekonomika by musela preinvestovať 4 bilióny dolárov aby mohla tento zdroj energie využívať (Smith, 2010, s. 55).

Zemný plyn

Zemný plyn sa v súčasnosti javí ako najperspektívnejšia náhrada palív vyrábaných z ropy. Vysoká energetická koncentrácia zemného plynu umožňuje, aby bol využitý v rámci systému svetovej prepravy. Úprava spaľovacieho motora na plynový pohon je oveľa menej náročná v porovnaní s dvoma predošlými alternatívami. Prebudovanie ropnej infraštruktúry na plynovú sa javí zatiaľ ako najmenej nákladné, aj keď dočasné riešenie. Svetové rezervy sa pri súčasnej miere spotreby odhadujú na 60 rokov. V prípade náhrady spotreby ropy plynom by sa tieto zásoby skrátili približne na dekádu až dve. Rast cien pod vplyvom zvýšeného dopytu by však spôsobil, že domácnosti, ktoré používajú plyn na vykurovanie by si ho nemohli dovoliť. Rovnako by vzrástla cena elektrickej energie produkovanej jeho spaľovaním.

Obnoviteľné zdroje energie

Alternatívne zdroje neponúkajú adekvátnu náhradu uhľovodíkových zdrojov energie. Aj preto je ich využitie skôr otázkou individuálnou, v rámci rodinných, prípadne komunitných zariadení. Podiel výroby energie z obnoviteľných zdrojov je vo svetovej ekonomike veľmi nízky, pretože v skutočnosti nepredstavujú alternatívu. Ich energetická výkonnosť je veľmi malá v pomere k investíciám do týchto zariadení. Či už solárne panely, vodné elektrárne alebo veterné turbíny sú závislé od náhodných vplyvov počasia a nedokážu zabezpečiť stabilnú produkciu pre hospodárstvo a domácnosti. Produkcia zariadení na využitie obnoviteľných zdrojov energie je navyše technologicky náročná a drahá.

Biopalivá

Výroba palív z poľnohospodárskych produktov je návratom k využitiu slnečnej energie, vo forme rastlín, na zabezpečenie hospodárskej produkcie. Rovnaký princíp bol aplikovaný pred industriálnou érou. Pred nahradením práce zvierat a ľudí uhľovodíkovými palivami sa energia na produkciu získavala z potravy. Biopalivá taktiež nie sú adekvátnym zdrojom energie, ktorý by nahradil ropnú produkciu. Výroba palív z poľnohospodárskych produktov je energeticky veľmi náročná. Energia sa spotrebuje v procese sejby, obrábania pôdy, žatvy a prepravy plodín, pretože v súčasnosti je poľnohospodárska produkcia vysoko mechanizovaná. Pomer investovanej a získanej energie sa pohybuje v rozmedzí EROEI 1,3:1 až 1,6:1 (Hall, Murphy, 2010) v závislosti od typu biopaliva. To znamená, že pri jednej jednotke investovanej energie získame len 1,6 jednotky novej energie. Neprichádza preto do úvahy aby biopalivá nahradili ropu. Aj keď niektoré druhy cukrovej trstiny dosahujú EROEI 10:1, pestujú sa len v určitých špecifických častiach sveta a nemajú pre globálnu spotrebu energie reálny prínos. Výroba palív z poľnohospodárskych produktov kladie tlak na svetové ceny potravín. 


Pokračovať na ďalšej kapitole: Ekonomika v procese prechodu k nízko-energetickým ekonomickým systémom

Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom

Ekonomika v procese prechodu k nízko-energetickým ekonomickým systémom

Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom

Po prekročení ropného kopca sa svet transformuje do éry drahých palív a dôsledky pre svetovú ekonomiku sú, kvôli jej komplexnosti a stále sa vyvíjajúcej dlhovej kríze, nejasné. Závislosť svetového finančného systému od rastu svetového HDP vytvára potrebu pre neustály hospodársky rast dobiehajúci tvorbu dlhu. Kontrakcia produktívnej ekonomiky by mohla spôsobiť implóziou finančného systému. Globálna produkcia a medzinárodný obchod boli motorom hospodárskeho rastu za posledné dve dekády. Tento motor používa ako pohon uhľovodíkové palivá a z nich hlavne ropu. Nedostatok lacnej energie, v období po prekonaní ropného vrcholu, nevyhnutne spôsobí pokles svetového HDP a určite tieto problémy prenesie aj na finančný sektor.

Práca E. F. Schumachera (Greer, 2011, s. 59) popisuje tento systém prostredníctvom dvoch úrovní tovarov:

1. Primárne tovary – prostriedky poskytované prírodou (výsledky poľnohospodárskej produkcie, ťažby surovín a energetických produktov).

2.  Sekundárne tovary – prostriedky produkované ľuďmi (výroba produktov z primárnych tovarov).

Zatiaľ, čo cena sekundárnych tovarov sa riadi ponukou a dopytom, primárne tovary nie je možné vyprodukovať, ak ich prírodné prostredie neposkytuje. Zásoby niektorých komodít, ktoré poskytuje príroda, sú obmedzené. Ak ich produkcia narazila na fyzické a existenčné hranice, nemožno ich získať. Ani za predpokladu, že záujemca ponúkne vyššiu cenu, nie je možné získať tieto zdroje, ak ich produkcia narazila na limity fyzických možností. Znásobenie cien ropy počas minulého desaťročia nespôsobilo nárast produkcie, pretože svetové zdroje ropy s veľkou pravdepodobnosťou dosiali hranicu maximálnej produkcie. Na druhej strane, sekundárne tovary sa síce riadia zákonmi ponuky a dopytu, pretože sú produkované ľuďmi, ale ich produkcia je obmedzená dostupnosťou primárnych tovarov. Tento fakt nám pomôže predstaviť si dopad ropného vrcholu na svetové hospodárstvo.

Leibigov zákon minima hovorí, že produkcia je limitovaná najobmedzenejším zdrojom, ktorý je pre produkciu nevyhnutný. Svetová ekonomika sa bude musieť zaobísť bez lacnej ropy, ktorá je základným vstupov veľkého množstva v súčasnosti produkovaných tovarov. Greer pridáva k primárnym a sekundárnym tovarom navyše tovary terciárne – produkty finančných inštitúcií. Tieto vznikajú ako záväzok voči sekundárnej a primárnej ekonomike a majú len abstraktný charakter. V súčasnosti všetky nástroje finančných trhov predstavujú záväzky vo forme dlhov, derivátov, akcií a iných abstrakcií, teda papierového bohatstva. Terciárne produkty sú budované na základoch primárnych a sekundárnych produktov, na ktoré sa však len odvolávajú. Primárne zdroje sú obmedzené fyzickými možnosťami planéty poskytovať tieto zdroje, sekundárne tovary dosahujú hranice v schopnosti ľudskej práce a talentu poskytovať tovary a služby v rámci ekonomiky. Avšak terciárne tovary majú hranice v dôvere ich vlastníkov, že tieto tovary budú schopné splniť požiadavky na sekundárne a primárne tovary. Každý jeden stupeň rozširuje a expanduje predošlý. Dlhy a záväzky môžu expandovať na niekoľkonásobok reálneho fyzického bohatstva predošlých, ak ich držitelia veria, že v budúcnosti budú ich požiadavky uspokojené. Avšak tým, že tretí stupeň je expanziou druhého a druhý je expanziou prvého, sa aj malé zmeny v primárnom stupni môžu zosilniť a násobiť, kým sa ich prejavy odrazia v terciárnej ekonomike. Keďže fyzické limity energetických surovín sa zásadne prejavia v ekonomike výroby tovarov a poskytovaní služieb, je možné očakávať aj zásadné zmeny vo finančnom sektore. Greer uvádza „Ako ukazujú skúsenosti za posledné dekády, ak cena vystúpi nad 80 dolárov za barel, je to znakom toho, že primárne a sekundárne náklady na energie vzrástli natoľko, že zvyšok ekonomiky sa začína rozpadať. Schopnosť splácať úvery kolabuje od roku 2007, keď začali byť stratové rizikové úvery hypoték, až po celé štáty v roku 2010.“ (Greer, 2010, s. 107) Navyše sú formy terciárneho bohatstva citlivé na emočné rozpoloženie trhov. V časoch rastu pesimizmu ich cena klesá a naopak, v časoch optimistickej nálady ich cena rastie, aj bez reálnej zmeny primárneho a sekundárneho okruhu tovarov. Práve rozpor medzi prvými dvoma a terciárnymi tovarmi je zdrojom nafukovania a praskania finančných bublín. Súčasný hospodársky a liberalizovaný finančný systém umožnil tvorbu nepomerne väčšieho množstva papierových aktív pri porovnaní s reálnymi možnosťami fyzických tovarov primárneho a sekundárneho druhu. Prudké zmeny v primárnych tovaroch, akým je napríklad ropný šok, bude mať závažný vplyv na druhotné tovary výrobkov a služieb. Tieto zmeny sa následne odrazia na terciárnom bohatstve, v súčasnej situácii obrovského množstva vzájomne prepojených dlhov. Hrozí preto znehodnotenie veľkého množstva terciárneho bohatstva. Ak do predpokladov zarátame aj emočný prvok výpredajovej paniky, pád štruktúry dlhov pod vplyvom nedostatkov na primárnej úrovni, môže prísť náhle, bez jasných varovných prejavov.

Produkcia sa bude musieť vyrovnať s novou paradigmou nedostatku energií a zvýšenými výkyvmi cien surovín. Deficit energetických surovín najskôr predraží výrobný a prepravný proces a s postupným vývojom ho bude spomaľovať. Keďže v globálnej ekonomike sú snahy o zmenšenie podielu uhľovodíkových palív neúčinné a ich spotreba neustále rastie, svetový obchod bude najskôr prekvapený vývojom cien ropy a nastane rast inflácie. Rast cien sa dotkne hlavne produktov, ktoré sú závislé od spotreby ropy a ropných derivátov. Je možné, že výroba niektorých sa stane nerentabilná, ak ich bude nutné prevážať loďami tisíce kilometrov. Vzrastie taktiež cena všetkých produktov, ktoré sa vyrábajú z ropných derivátov, ako plasty, farbivá, hnojivá, pesticídy a insekticídy či farmaceutika. Taktiež dopravný priemysel bude musieť zvýšiť ceny, čím sa inflácia premietne do celej ekonomiky. Dopad bude obzvlášť ťažký pre poľnohospodársku produkciu. Je možné očakávať náhle zmeny cien ropy a problémy podnikov pri plánovaní strategických investícií. Po tom, čo ceny ropy vystúpia na hladinu, za ktorú si ju ekonomiky nebudú môcť dovoliť, dopyt po nej klesne. Ceny sa dočasne prepadnú ale následne opäť stúpnu. Tieto skokové javy budú navyše zosilnené pokusmi špekulatívneho kapitálu ťažiť z vytvorených trendov čo najväčšie zisky.

Nastane pokles ekonomickej komplexnosti z dôvodu nedostupnosti niektorých tovarov. Rast svetového trhu umožnil vytvoriť komplexný a diverzifikovaný trh výrobkov. V súčasnosti vo vyspelých ekonomikách existuje skoro až absurdné množstvo druhov tovarov. Jav pestrej komplexnosti druhov je dôsledkom veľkého množstva lacnej energie a produkčných schopností výrobných liniek. V dobe šetrenia energie bude takáto produkcia nerentabilná. Je preto možné očakávať pokles rozmanitosti tovarov.

Ak začne kolabovať svetový obchod, nebude možné zásobovanie ekonomík produktmi z veľkej vzdialenosti. Dovoz niektorých tovarov sa stane drahý, niektoré úplne zmiznú, kvôli nárastu cien energetických vstupov. Ekonomiky sa budú musieť spoľahnúť na zdroje, ktoré sú geograficky dostupnejšie a ich preprava nie je energeticky náročná. Napríklad primárne zložky jedného jahodového jogurtu dohromady putujú 3 566 km, než sa dostanú k spotrebiteľovi (Pirog, 2005). Takýto luxus v budúcnosti nebude možný. Ekonomická aktivita sa začne lokalizovať a nastane obrat globalizácie. S rastom cien prepravy bude výroba hľadať substitúty vstupov v blízkom okolí výroby. Ťažba surovín, ich spracovanie a produkcia výrobkov sa budú geograficky približovať, za účelom zníženia nákladov na prepravu. Výrobná aktivita sa taktiež presunie bližšie k spotrebiteľovi. Podniky budú hľadať nefosílne alternatívy k preprave, produkcii a spotrebe. S postupujúcim ubúdaním ropy a rastom jej ceny sa bude ekonomická aktivita čoraz viac centralizovať. Niektoré nadnárodné spoločnosti, ako napríklad veľké obchodné reťazce, nebudú môcť zásobovať obyvateľstvo lacným tovarom z juhovýchodnej Ázie, čím sa domáca produkcia týchto tovarov stane konkurencieschopná. Tak, ako globalizáciu sprevádzala koncentrácia obchodnej a finančnej sily do rúk čoraz menšieho počtu korporácií, s obratom globalizácie sa tieto podnikové modely, operujúce na globálnom trhu, ukážu ako neefektívne a budú postupne zanikať. Naopak, bude rásť počet malých a stredných podnikateľov, lokálnych producentov spotrebného tovaru z lokálnych surovín. Tovar, ktorý sa dnes dováža z krajín s lacnou pracovnou silou sa začne produkovať bližšie k zdroji spotreby. Tento proces môže mať pre niektoré ekonomiky, ktoré deindustrializovali svoje ekonomiky negatívny vplyv, pretože im bude chýbať nielen kapitál na produkciu ale aj vyškolené ľudské zdroje.

Keďže bude produkcia lokalizovaná, producenti sa budú musieť snažiť využívať obnoviteľné zdroje energie aj surovín. Podniky budú mať bližšie k svojim spotrebiteľom aj k dodávateľom. Zvýši sa tak vzájomná závislosť a zníži sa napríklad znečistenie životného prostredia. Konzumenti aj producenti budú priamo vo svojom regióne môcť sledovať dopady svojich ekonomických rozhodnutí. Ekonomický systém sa stane uzavretejší a bude sa musieť spoľahnúť na obnoviteľné zdroje z lokálnej produkcie. Samotný fakt, že ľudstvo za jedno a pol storočie vyčerpalo nenávratne zdroje, ktoré sa tvorili milióny rokov, nevyhnutne spôsobí posun v ľudskom vedomí. Bude rásť iniciatíva spotrebiteľov smerom k udržateľnosti a obnoviteľnosti zdrojov. Zároveň sa zmení aj vedomie podnikateľov, ktorí budú musieť rátať s mierou vyčerpávania lokálnych zdrojov a ich kultivácie za účelom samo obnovy. Textílie sa budú vyrábať z rastlinných vlákien, namiesto syntetických, potravinová produkcia sa lokalizuje, náhrady plastov sa budú vyrábať z dreva alebo lisovaných vlákien, keramika a sklo nahradí plastové obaly. Decentralizované systémy elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov nahradia sieťovú infraštruktúru, ktorú budú postihovať výpadky a bude postupne kolabovať. Financie budú v čoraz väčšej miere kolovať v lokálnej ekonomike. Vlaková doprava nahradí kamiónovú. Vzrastú investície do udržateľných technológií, výskumu a vývoja možností lokalizovanej produkcie. Dôraz sa bude klásť na recykláciu surovín a konzerváciu. Súčasný systém produkcie odpadov sa zracionalizuje. Poklesne objem odpadu a vzrastie jeho druhotné využitie. Podniky budú výrobky konštruovať s vedomím následnej recyklácie a využiteľnosti v inom sektore výroby. V dôsledku nedostatku hnojív vyrábaných z uhľovodíkových zdrojov sa zväčší objem kompostovania organického odpadu. Taktiež úsporné technológie šetriace energie v spojení s obnoviteľnými zdrojmi budú expandovať. Napríklad, zatepľovanie nehnuteľností prostredníctvom prírodných vlákien bude predstavovať prijateľnú alternatívu k dnešnému zatepľovaniu polystyrénom.

Vzrastie tlak na zdieľanie lokálnych zdrojov. Pokles ekonomickej komplexnosti a nedostupnosť určitých zariadení a prostriedkov bude mať za následok ich zdieľanie. Tí ktorí nevlastnia prostriedky, si ich budú prenajímať namiesto toho, aby si ich kupovali. Zdieľanie zdrojov a kapitálu bude posilnené dvoma vplyvmi. Prvý je maximalizácia využívania kapacít. Obyvateľstvo aj podniky si budú zariadenia vypožičiavať, aby ušetrili zdroje, namiesto kúpy prostriedkov, aby si mohli dovoliť náklady za čoraz drahšie energie. Druhým faktorom je rast ceny niektorých produktov na úroveň nedostupnosti pre jednotlivcov. Napríklad poľnohospodárske stroje budú zdieľané viacerými farmármi, aby čím producenti poľnohospodárskych plodín ušetria náklady. Cena prepravy automobilom môže vzrásť na úroveň nedostupnú pre spotrebiteľa, čoraz intenzívnejšie bude využívaná hromadná preprava. Určité komunity budú zavádzať spoločné stravovne za účelom šetrenia nákladov na prípravu jedla, zvlášť v regiónoch, v ktorých je lokálna produkcia potravín náročná.

Výroba z lokálnych zdrojov a pre lokálny trh podnieti rast množstva živností a malých a stredných podnikov. Namiesto úzkej špecializácie v procese masovej výroby sa vzdelávanie pracovnej sily bude sústrediť na remeslá. Investície sa budú zameriavať na hľadanie inovatívnych spôsobov uspokojenia lokálnych potrieb lokálnymi prostriedkami. Proces výroby a vývoja produktov prejde zmenami. Produkty budú vyrábané pre lokálnych producentov a na základe požiadaviek lokálnych spotrebiteľov. Masovú výrobu nahradia unikátne riešenia pre potreby daného regiónu alebo štátu.

Stiahnuť celú publikáciu: Inflačné činitele svetovej ekonomiky a opatrenia proti ich dopadom

Španielsko bolo nútené v piatok prehodnotiť svoj rozpočový deficit pre rok 2011

MADRID (Reuters) – Španielsko bolo nútené v piatok prehodnotiť svoj rozpočový deficit pre rok 2011 smerom nahor po tom, čo tri regióny krajiny zverejnili svoje vlastné čísla, odhaľujúc tak zápas samospráv so škrtmi, ktoré mali byť tento rok ešte drastickejšie.

Španielsko uviedlo, že verejný dlh sa teraz vyšplhal na 8,9% HDP, čo je viac ako bol pôvodný odhad vo výške 8,5%. Krajina teda vysoko prestrelila nad cieľový deficit 6% pre tento rok.

Úpravy prichádzajú s tým, ako sa Španielsko snaží obnoviť dôveru vo svoje banky a uistiť investorov vystrašených zo stavu v akom sa eurozóna nachádza demonštráciou naplnenia ambicióznych rozpočtových cieľov. 

Ministerstvo financií, ktoré čísla zverejnilo v piatok v poobedných hodinách, uviedlo, že Španielsko sa zaväzuje dodržať plánovaný rozpočtový cieľ 5,3% HDP aj napriek neúspechom s minuloročnými číslami.
Krok prišiel po tom, čo tri zo španielskych 17 regiónov – Madrid, Valencia spoločne s Kastíliou a Leónom – uviedli vo svojom rozpočtovom pláne pre rok 2011, že ich rozpočtové deficity budú vyššie než pôvodne uviedli.

Centrálny región Madrid uviedol, koniec roku 2011 s deficitom 2,2% HDP aj napriek plánovanému cieľu 1,13%, ktorý pôvodne zverejnil. Rozpočtový deficit Valencie sa vyšplhal na 4,5% na konci roku 2011, namiesto 3,78%.

Deficity Kastílie a Leonu boli o niečo málo vyššie než pôvodné čísla.
Tri regióny, ktoré patria k najvýznamnejším v Španielsku – Madrid druhý najväčší v HDP a Valencia štvrtá.
Aj napriek tomu, že samosprávy zápasia so škrtmi vo výdavkoch, rysujú sa ešte hlbšie škrty, pretože centrálna vláda vo štvrtok schválila plán na zníženie výdavkov o 13 miliárd eur a zvýšenie príjmov o 5 miliárd.

Zo 17 regiónov, len Austriasu na severozápade Španielska bol rozpočet zamietnutý s tým, že musí prezentovať nové čísla pre schválenie.

Záväzky regionálnych vlád k úsporám budú pre Španielsko rozhodujúce, pretože bude musieť dať svoje financie do poriadku.

Ratingová agentúra Fitch uviedla, že schválenie záväzkov regionálnych vlád bolo pozitívne, ochota regionálnych vlád k štrukturálnych reformám sa zvýšila avšak varovala, že stále existuje riziko, že nenaplnia plánované ciele pre rok 2012.

„Očakávame ... že centrálna vláda vyvinie tlak na regióny, aby spolupracovali v tomto úsilí,“ uviedla agentúra. „Každopádne, v súčasnom ekonomickom kontexte vidíme stále potenciálne riziko, že reformy môžu mať obmedzený dopad na financie v roku 2012.“


(Autori: Andreas Gonzalez a Sarah White, editor: Ron Askew)

Copyright © 2012 Reuters

Komentár

Je veľmi zaujímavé sledovať opatrné vyjadrenia agentúry Fitch. Každopádne, Španielsko opäť potvrdilo, že sa z jeho strany jedná o neriešiteľný problém. Problém, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou položí euro, ak to dovtedy nespraví Grécko (alebo obe naraz).

V tento týždeň sme boli svedkami opätovného úpadku španielskeho finančného systému po tom, čo bol znížený rating španielskym bankám a spoločnosť Bankia bola znárodnená vládou. To znamená, že vláda musí zachraňovať bankový sektor, aby sa ľudia nedozvedeli o jeho insolventnosti. Čo je asi trochu neskoro, keďže run na banky v tejto krajine už začal, ako informoval napríklad nemecký Spiegel ( http://www.spiegel.de/international/europe/fears-of-bank-runs-increase-in-europe-a-833879.html ). Vláda ale poprela, že sa niečo také deje a španielska vláda sa predsa nemýli...

Bankový sektor čaká finančný armagedon, kým sa úroveň realitného trhu dostane na úroveň príjmov, čo môže znamenať v súčasnosti pokles o skoro 30%. Avšak tento pokles bude určite minimálne o 10% väčší, pretože pri súčasnej 25% nezamestnanosti bude životná úroveň španielov rýchlo upadať. Nie je možné, aby takéto straty kompenzovala vláda, ktorá má zdravú finančnú pozíciu, nieto ešte vláda Španielska.

Dôvodom je hlavne posledná aukcia španielskych dlhopisov, ktorých výnos prekročil 6%. Viac ako bilión eur, ktoré Supermario Draghi hodil pred Vianocami na trh, aby mohli španielske a iné banky nakupovať španielske štátne dlhy, nebol práve inteligentný krok avšak je to jediné, čo môže v súčasnej situácii Európa spraviť. To znamená, že španielske banky sa budú po európskom finančnom sektore potácať s masívnymi stratami z realít, s batohom bezcenných španielskych dlhopisov lacno kúpených za Supermariove peniaze a zbankrotovaná španielska vláda sa bude tváriť, že ich zachraňuje.

Preto by sme sa popri Grécku mohli občas mrknúť na to, kde sú oveľa zásadnejšie problémy, ktoré sa veľkosťou a ani závažnosťou nedajú s tými Gréckymi porovnávať. Aj napriek tomu, že to najzásadnejšie zverejnia strategicky v piatok poobede, keď sa trhy ponáhľajú na víkendové trávenie voľného času a počas senzácie roka - IPO Facebooku.

Pekný zvyšok dňa praje Marek.

Guest Post: Backwardation na zlato a striebro

Autor: Keith Weiner

zdroj: http://www.zerohedge.com

V pondelok, 14. mája sa stalo niečo, čo sa nestalo od decembra roku 2008. Dva po sebe nasledujúce mesačné futures kontrakty na drahé kovy prešli backwardáciou oba zároveň. Vysvetlené veľmi jednoducho, backwardation je jav v rámci ktorého cena futures kontraktov je nižšia ako cena na spotovom trhu. Jeho výskyt by však nemal byť možný na trhu zlata a striebra. 

Avšak od decembra 2008 sa prerušovane vyskytoval a v súčasnosti sa z neho stal „nový štandard“, pretože skoro každý kontrakt smeruje k backwardation pred tým než vyprší.

Avšak aj tento „nový štandard“, ak sa vyskytol, stalo sa tak len raz: jeden kov a jeden mesiac. Je to z toho dôvodu, že backwardation sa vyskytuje, keď kontrakty rolujú a ľudia predávajú kontrakty ktoré končia a nakupujú nové pre držanie pozície. Predajný tlak na končiace kontrakty je najsilnejší počas krátkej doby. Potom sa spread rozširuje. Ako sa trh opäť pohne, predajný tlak opadne a so širším spreadom všade dookola postupne upadne do zabudnutia. S výnimkou mesiaca december sú zlato a striebro likvidné v odlišných mesiacoch.

To je dôvod, prečo nevidíme monetárne kovy backwardovať simultánne, pretože sú mimo fázy asi o 30 dní a dočasná backwardácia obyčajne trvá asi týždeň. Taktiež by malo byť ešte náročnejšie umiestniť dva odlišne časované kontrakty do tohto procesu.

Štrnásteho mája sa však stalo to čo sa stávať nemá. Májové a júlové striebro je backwardované. A júnove zlato taktiež. Fascinujúce je, že strieborný kontrakt dáva 3% ročný profit každému, kto by predal fyzické zlato a kúpil májový futures na dodávku počas najbližších týždňov (čím by obnovil rovnakú pozíciu). A čo je ešte zaujímavejšie, nikto nemôže a ani nevyužije zisk, ktorý priamo z tohto rozpoloženia kričí.

Backwardácia júlového striebra je malá, a júnová ešte menšia. Ale aj tak! Niečo také by sa vôbec nemalo diať.

Pretože ďalšie kontrakty nie sú v backwardácii (striebro – všetky kontrakty od júla 2015 nie sú backwardované), nejedná sa o zlyhanie dôvery. 

Myslím, že je to z dôvodu nedostatku nezaťaženého fyzického striebra. Trhy drahých kovov, striebra a zlata, sa dosť zúžili.

zerohedge

Poznámka:
Ako sa po mnohých blogoch zaoberajúcich sa trhom striebra hovorilo otvorene, banka JP Morgan manipulovala trh striebra prostredníctvom naked short kontraktov. Dokonca k tejto téme pred mesiacom vystúpila aj riaditeľka komodít v JP, Blythe Masters (ktorá o komoditách veľa nevie, ale spravila dieru do finančného sveta vynálezom moderných CDS derivátov), aby verejnosť a investorov uistila, že sa jedná len o hedžovanie pozícií svojich klientov. Minulý piatok však JP Morgan oznámila 2 miliardovú (a šepká sa o 18 miliardovej strate v delta hedge pozícií obalenej opicami) z aktivít na IG9. Preto rozprávky o iba hedžovaní strieborného trhu sa môžu zmeniť na zjavnú špekuláciu banky za účelom stláčania ceny striebra na papierovom trhu striebra. S pokračujúcimi odhaleniami strát v súčasnosti na 3 miliardách sa dá predpokladať, že tento shortovací tlak bude končiť a cena striebra bude rásť. 

Rovnako backwardácia striebra a zlata ukazuje jasnú disparitu medzi objemom kontraktov a zásobami fyzického striebra, pretože väčšina tohto tlaku bola robená naked short. Zatiaľ to samozrejme neznamená, že na trhu vzniká nedostatok fyzických dodávok, ale preukazuje to, o čom si viacerí šepkali už dlho – a to, že striebro nemôžu držať nízko večne. 

Zaujímavé je taktiež vystúpenie Davida Morgana, odborníka na strieborný trh, ktorý pred týždňom v špeciály na Financial survival network upozornil na to, že veľkým hráčom, ktorí zarábali na stláčaní striebra nadol dochádza munícia. Na trhu je zjavné, že títo obchodníci začali na schéme strácať peniaze: http://www.youtube.com/watch?v=xlnS0hC9iO0 a ich tlak končí. Morgan taktiež uviedol vo viacerých rozhovoroch, že trhy striebra sú manipulované a regulátori si pred tým zatvárajú oči. Príkladom môže byť obchod o veľkosti tretiny svetových zásob striebra, ktorý sa nedávno uskutočnil na futures trhu (samozrejme kto nechce vidieť nič podozrivé, ani nič neuvidí).

Rovnaký názor má aj Max Keiser, bývalý obchodník, ktorý v súčasnosti odhaľuje manipulácie vo finančnom sektore na kanáli Russia Today a vyzval na skupovanie fyzického striebra za účelom likvidácie banky JP Morgan. 

Popri padajúcich trhoch bude zaujímavé sledovať očakávaný pokus o ďalšie tlačenie peňazí v USA aj Európe pre podporu trhov a upadajúcich ekonomík, čo môže vytvoriť ďalší dodatočný tlak na rast striebra (a vzácnych kovov celkovo). Obzvlášť striebra fyzického, ktoré sa pomaly z trhu začína vytrácať, ako vidieť v prezentovanom procese backwardácie. 

Pekný zvyšok dňa praje Marek